Nemôžeš rozmýšľať o veľkých zmenách, čo sa týka teba, veď si poskladaná z malých častí. Tu máš členky, na prste bradavicu – daj si ju dusíkom vypáliť, špirálou pekne pokreslené riasy. Maličkosť je veľkosť. Obyčajnosť je nevšednosť. Pokoj je výnimočnosť. Čo myslíš, čo sa skrýva za tými úsmevmi čistočiste úst? Čo vidíš za uniformitou moderného životného štýlu? Zatvor si ústa, nie neotváraj ich, mlč, buď ticho, buď hľadajúco mĺkva, počúvaj plnosť ticha a uvažuj. Ja ti verím.Siahni mi do vrecka. Pozri si ten snímok. Obrázok dneška. Sedíš v žltej kúpeľni, čítaš rozprávku o zime a malá s ritkou v ružovom lavóriku ťa počúva. Špliecha si rumančekovou vodou na štípajúcu cikulku a vlasy jej padajú do očí. Ďalšia si umýva zuby a napráva žltú čelenku s delfínom. Postieľky sú pekne upravené, nohy medvedíkov vyrovnané. Bábiky mlčky sedia a možno sledujú maľovanie omaľovánky tretím dieťaťom. Majú ťa v obľube, lebo cítia tvoj záujem o ich potreby. A ver mi, že ich nezaujíma nízka hmla za oknom. To je tá hmla, to „to“, o ktorom ti hovorím. Hmla vždy bude znižovať viditeľnosť, aj rieky budú v mraze obmývať tvoje mladé členky, ale teba toto všetko môže urobiť silnou a negatívne ťa nezmeniť. Lebo ty vo vnútri nie si hmla. Ani mrazivá rieka.
