Kontrola a "chápavý" psychológ

    Spomenula som si na film Narušenie, v ktorom Suzanne (aj) spí. Každú hodinu strčí do dverí sestrička hlavu a :“Kontrola!“ Vystrčí ju a zatvorí dvere. Neviem, čo bolo mojou kontrolou. Či rôzne druhy zvierat za oknami, kotúľanie slnka na susedovej omietke alebo zvuky civilizácie.Moja kontrola mi hovorí, že som sebaľútostivá a ja to presne takisto viem. Tak ma kontrola nekontroluj! Začala som sa snažiť viac, áno namnetizáležajúca kontrola, lenže mne známy psychológ zabral tiež a ja mu častokrát podľahnem, lebo je čarovný a zvádza ma. Ľutuje ma a ja ľutujem seba, hovorí mi o nenávisti, o zrade, že ja mám byť nenávistná, že ja mám byť navždy zranená, vykrikovať polopravdy, aby sa niektorí cítili vinní a mňa neprimerane = nezaslúžene pobozkali. Samozrejme, nepoužíva tieto slová, on ich obalí do naprávania krívd.Idem s ním tak často, pretože mi ponúka neprekážkovosť a úplne sebamilovanie . Psychológove bývanie sa ponáša na krajinu bez slnka, žije v krajine neónového svetla a v jeho dome to všetko končí. Našťastie som sa do domu ešte nedostala, ale istý pocestný už stál pred oknami a hovoril o hrôze pri pohľade na mrciny kúpajúce sa v ľahostajnosti. To je jeho konečný cieľ – ľahostajnosť, jeho najväčšie zlo. Tak hovoril pocestný a ja si to myslím tiež. V psychológovej krajine som každý deň. Niekedy len za hranicou – tam ešte trošku vidno farebnosť žitia a počmárané steny tri až päťročných detí; inokedy zájdem dosť ďaleko. Vidím tam aj iných ľudí, no nemôžeme sa navzájom pozdraviť ani sa jeden druhého dotknúť. Nedá sa. Svedomitá svedomie kontrola mi blikoce. Nikto ju nevidí. Ani ja. Viem však, že mi blikoce, niekedy ma až páli tam, kde je stred človeka. Zachraňuje ma.   Už si pôjdem opäť ľahnúť na svoju posteľ. Viem, že budem počuť nočné vlaky a ráno šantiace lastovičky – milujem ich šantenie, ale zároveň chcem byť na mieste, kde nie som. Neviem, čo je to za miesto, ale tie lastovičky ma presviedčajú, že je tam fakt obrovská pohoda.   Opäť ma navštívil psychológ a nahovára ma na činy nekalé. Vo vnútri nekalé. Navonok sú fajn. Až takmer (subjektívne) spravodlivé… Nechcem ho počúvať. Chcem, aby odišiel.   Niekto strká hlavu do dverí v strede človeka a: „ Kontrola!“