Kým pôjdeme zaspávať

Piesok bol posolený, hebký a príjemný. Zmyselne som ním precitla, špiniac si nohy, utekajúc za volejbalovou loptou, oslepená žiarením slnka. Tričko Jesus is my homeboy sa mi na bruchu pokrčilo, prilepilo sa na telo, obsah nápisu sa zvykne ku mne pritúliť. Trieskali do lopty, prášili pieskom, odišla som si oddýchnuť nemo rozhodnutá: na dnes stačilo, športovci. Bosonohá som zišla na Plážové kúpalisko, popri letnom hluku, popri kolesách na plávanie vo farbách priesvitne červenej, žltej so žabkami, modrej s vanilkovými krúžkami. Rozprestrela som svoj skelet na skaly žuvajúc chutné pozeranie sa na hrebeň Nízkych Tatier, na hladinu, na Choč, spoza borovice trčal aj Baníkov. Ľudia si myslia, že človek je smutný, keď uvažuje. Vkladá sa do plochých skál, do motorových člnov, do udíc rybárov, do vibrujúcich - do šumiacich - do jednoduchých rozhovorov o hmatateľných kusoch života. A potom na to nezabudne. Vrieskam jemnosťou, ticho, až plačky, mlčím pokojná. Jesus is my homeboy.

Anna Strachan Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny