Prešli by sme cez to blato, nakúpila by som všetky pozemky, na ktorých by boli krikľavé húsenice a hádzala by som ti ich do uší. Lietali by tam aj čmeliaky a hlodavce by boli skryté pod hlinou. Sadla by som si a žuvala, žuvala, točila by som sa dokola a dokola - ty kolotočiar, pukala do vzduchu sladké bubliny a dovolila kyslíku, nech ich prevzdušní.
Počúvali by sme zvonce kráv, sledovali biele ovce a vravel by si mi, že zo žinčice nemávaš hnačky. Zapili by sme radosť bicyklami, kúpaním v nádrži, v studenej vode, lebo tu nikdy nie je celkom teplá a nezávadná. Necítila by som sa neznesiteľne romantická, len svojská, s pohľadom na perlivú hladinu - ako perly minerálky by sme sedeli sťahujúc zo seba riasy, sledujúc mĺkvych rybárov, koruny večerných stromov, smial by si sa, že si čúral do vody a tak mi zohrieval nohy.
Neľahký život a vrúcnosť v ňom, nezameniteľné okamihy, keď sa spojí živel a peľ, prírodnosť a človek, premiešajú sa, rezané pivo, krv a koža, pena plná detských káčerov, veranda s hojdajúcim koníkom. Život a plnosť v ňom. Ty, ja a ON, pohnutosť, horkosť, bez ktorej neexistuje plnosť, boj produkujúci vyrovanie. Ten jeho svet, ten jeho pokoj.
Vodná hladina, plasty pod kríkom, ty a ja v dôvere pred večnosťou, skutočnosť šperkov, čo trčia z mojej duše a ty si ich berieš, balíš sa do nich, neviditeľnosť ich ceny, ktorú poznávaš len ty, ja s tebou, ty vo mne, ja v tebe, nech sa motýle posadia na moje vytŕčajúce stavce, potetuj mi chrbát tvojimi nechtami, pomaľuj mi kosti, hádž mi do úst priesvitné cukríky, zadus ma a potom oživ, resuscituj ma, objím ma dekou, potom tebou, nes ma, nes, nech môžem pozerať na listy stromov, ako kedysi z kočíka.
Viem, že to budeš počuť. Ako to viem dýchať. Medzivzduch rastlinnej a živočíšnej ríše s mojou dušou. Morálna bohémskosť. Zázračnosť pod kožou.
