Polky prisli vecer a hovorili o zvlastnych okolnostiach. O nahom muzovi v parku, o strachu, o pesnickach, ktore spievaju zeny s umelymi prsiami. Chcela sa mi smiat a tak to aj bolo, chcelo sa mi sprchovat a prat bielu bielizen tymito tmavymi rukami. To to slnko, to slnko.
Tu treba vela pit a vela sa premahat. A obcas ist tam, kde su kone a pocuvat ich erdzanie, vidiet ich skoky a leskle figury. Ti ludia tam ich miluju a psi strazia, deti tam hraju futbal a bicykluju sa.
Moj zivot je teraz ocakavanie. A zitie okamihu, zit to, co je teraz. Nic viac. A planovat niekde v dusi a v hlave, tam, kde su sny a obrazky toho, co som precitala. Hotel v horach a Svedi, vodka a piano.
Prinesu stan, aj karimatky. Kupila som si take nohavice, na tie chvile, na vychod slnka so zubnou kefkou v ustach. Prezivam to a prezivam udalosti v tejto kniznici. Zelenu stenu, rozvesane plagaty, studenti, co obzuvaju pera.
Chcem dnes nieco ako veselost. Aj pre Bloncku, aby a jej dobre ucilo.
