Medzi nami dievčatami

  Strkám sa hlbšie pod perinu a skúšam si predstaviť čiernu izbu s bielymi hviezdami. Najmladší vie riadne tárať. Myslela som, že som fantazijný typ, ale čierna izba je pre mňa nepredstaviteľná. Unavuje ma to. To predstavovanie. Vstávam z postele a hľadím pomedzi užodstreté žalúzie vonku. Myslím si, že tá para je hmla, ale ono to je len zarosené okno. Za hmlou sú domy. A potom stromy. A za stromami bytovky vystavané pre českých učiteľov. Asi preto ma tak povznášajú.Božtek mame, čau ockovi a priblíži sa ticho v chaotickom neporiadku. Hej, poupratujem. Aj psovi dám najesť. Aj mačičke. Tento týždeň som mala chuť na retro. Mojich kníh. Tak som si položila do kuchyne Medzi nami dievčatami. A listujem. Sadám si. Čítam… „Ale choď“, povedala Sabi. „Myslím, že by si mala vstať a ísť k nemu. Určite na to čaká.“ „Sabi má v tomto pravdu,“ ozvala sa Randy. „Stále sa sem pozerá. A vieš, akí sú chalani. Nikdy by nespravil prvý krok a neprišiel by sem.“   Utekám sa sprchovať. Púšťam vodu. Pením penu a vyhýbam sa štípaniu očí. Uvedomujem si, že toto zaparené teplo pominie. Preto si chcem práve v tejto hmlovine pritiahnuť k sebe zeleninu, hrnce, plamienky vytvorené plynom, utierky, ovsené vločky, varešky a také veci. A navariť tam. A nemusieť vychádzať. A utierať sa. A česať si vlasy. A cítiť ako sa voda zhromažďuje na koncoch vlasov a keď je už ťažká, urobí kvapku a poškvrní môjužutretý chrbát.Preto sa rýchlo osprchujem. A vyvlečiem sa zo snov zabalená do pôvabu. Lebo dnes chcem milovať realitu. A poslúchať ju. Varím a voľačo vo mne spieva. Deň sa mi zaparuje a keď sa odparí, vidno jasne svietiť slnko. A vtáky jasne lietajú. Aj obloha je zreteľná. Aj obed hotový a ja čítam…   Nedokázala som sa ani pohnúť. Billy Dixon ma pobozkal! Dotkla som sa líca. Billy Dixon ma pobozkal! Nemohla som tomu uveriť! A nevedela som sa dočkať, kedy to poviem svojim kamoškám.