Kvôli jeseni sme na internete vydražili modré tenisky s bodkovaným vnútrom. Prišli mi v pondelok v balíčku, obula som si ich a dlho sa na ne pozerala. Ktovie ako budú súvisieť s vodou a s kamienkami na brehoch priehrady, ktovie, či si ich obujem, keď pôjdeme do Ľvova alebo do Poľska, ak to ešte stihnem.
A možno mi to je jedno, pretože to vlastne vôbec nie je dôležité.
Teraz je ešte stále leto. Ešte stále môžeme sedieť na zemi a nikto mi nepovie, že prestaň, prechladneš, neporodíš žiadne decko, ešte stále môžeme posedávať v našej záhrade a odháňať včely, ktoré lezú po zmrzline, ktorú jeme. A večer, večer klobásky na grile, včera náš kamarát MP, čo teraz býva v Budapešti, jeho malí súrodenci a akási nová zrelosť, sedeli sme tam pod čerešňou pri slabom svetle a naše nové malé mačatá sa škrabali na strom. Neviem, čo som videla v MP. Možno únavu a vďačnosť, videla som hračky jeho súrodencov, sova a pes sediaci celé poobedie na čiernej taške.
Po tom, čo som sa v nedeľu okúpala, zazvonil telefón. Bagdadské číslo. V. z Austrálie, V. a jeho práca v Bagdade. Rozprával sa s mamou a hovoril, že píšem v týchto článkoch o čúraní. A že to na neho pôsobí rušivo. A potom nám mama hovorila o slnku v Bagdade, o prachu a suchách. Prikryla som sa lepšie dekou, premýšľala som o atmosfére v izraelskej poézii, o svetle, žltej farbe a kohútoch, o láske na plážach a o tom, ako vyzerá jar v Bagdade.
Kedysi som videla bagdadskú rozprávku. V Bagdade bol postavený veľký kolotoč.
Neskôr som sa na tie myšlienky nesústredila, pretože Darby Shawová hovorila niečo o vzácnych druhoch vtáctva v Louisiane. O pelikánoch, husiach a volavkách. Darby Shawová napísala prácu o sudcoch najvyššieho súdu v Amerike a začalo sa to. Film, ktorý je pre mňa spomienkou na niečo, čo si nepamätám, Darby Shawová a jej pekné ústa, Denzel Washington a jeho novinársky zápisník.
Teraz čakám na správy o Mongolsku, najlepšie, keď sa vrátia a my spolu opäť niekam pôjdeme. Teraz si chcem kúpiť chorvátske číslo RSL, lebo Ivana mi napísala, že je silné. A Ivana vyhrala Poviedku 2008 a ja som na ňu hrdá. Teraz na ňu myslím, aj na Turín a na jej psa.
Takže tak. Neviem, čo iné by sa dalo o týchto dňoch povedať.
...
obrázok: tu
