Bolkarneval, maškarný ples s balónmi a škraboškami, stála som ako rybárs makrelou na udici na drevenej dlážke a pozerajúc sa na ľudí sommyslela na ten večer, na tance, na smiech I., keď sa poklonila a vravela,že je Vták Ohnivák a potom tá baletka v bielom, jej uzol, jej svetlévlasy, dievča dieťa, bodky na chrbte lienky, traky muža v károvanej košeli,čokoláda, perlivá voda, tancovanie, búchanie opätkami o podlahu, praskaniebalónov, hélium, prítmie a tí príliš mladí a príliš polonahí, ako sak sebe túlili a zakrývali si tváre.
Zaspalasom rýchlo, najrýchlejšie ako sa dalo, pod zelenou dekou a sivým paplónom,aby som sa zobudila do dňa s tou kávou a praclíkmi, po tom sedení smesedeli v aute, šli sme smerom k lesu, M. v červenej vetrovke, dážď a blato, krémovátráva a dážď, utekanie v daždi a asfalt s kamienkami,asfalt s blatom, voňal letom, búrkami a vyliatymi potokmi, odrazu voňal dážďv meste, ako keď je príliš teplo a dusno a zrazu prší, zrazu sa uvoľnínapätie a mesto sa vyprázdňuje, vŕzgajú stierače áut, svietia svetláa je ticho, nachvíľu je ticho.
Tmapo piatej, z tohto dňa zostávajú v počítači fotky, jedna vedľadruhej, číslo vedľa čísla. Čítam si báseň BlízkoIslandu a stále sa rozhodujem pre prijímanie toho subjektívnenepríjemného, čo neustále prichádza a lepí sa, chce ničiť.
Taksa nedám a bojujem.
