D. má dlhšie vlasy, prsteň s očkom, na stole jej CD s fotkami rakúskeho mesta pri lese.
Čítam Woolfovú, písanie prác, na vlasy iných svieti slnko, učenie sa o všeličom, vtedy, keď chceme iné, kráčať inde, ďaleko, večer si potme kupujem pomaranče, biely jogurt vylievam na niečo zelené, kapusta, šalát, zelenina a potom, tam v centre, rad pred bankomatom, ozdoby na stromoch, blikanie, punč, sladký punč v plastovom pohári.
Vidím na klobásy, cítim ich, olej pod pražiacim sa mäsom, anjel vo vetre, anjel zo svetlej látky, čo tak zavesiť si ho na ukazovák a pýtať sa kto je, tak kto.
Počas týchto dní tu boli deti, v kočíku, deti bosé s strapaté, deti ešte len počaté, maternice, včera dieťa, ktoré pije už kravské mlieko a dieťa Ela v kočíku, to chodiace kotúľalo po dlážke žlté grepy, jeho zuby, zuby a pekné nohy v pančuchách.
Na adventnom venci tri svietiace sviečky. Pripraviť darčeky, niečo si napísať, vymyslieť príbehy pre tých, ktorým dávame.
Šumivé víno zostalo nakoniec v chladničke. Pili sme kávu so smotanou, porcelán z moravského vidieka, dedičstvo. Chcem povedať, že mi nejde o nič, len o bielu farbu a ticho bez výkrikov niekde vo mne.
