
noc po sivom dni, kedy chceme len dokumenty alebo filmy, alebo vystrihovanie obrázkov a písanie poviedok a vysypať formu múkou a lúpať si manadrínky, lebo Vianoce, lebo sviečky, lebo lanovky do hôr a z hôr, píšeme práce a učíme sa na písomky, voniam škoricu a kupujem paradajky, vymýšľam si darčeky a kapucínskymi horkými kvapkami si liečim žalúdok, ríbezľový koláč ako plán prijať do tráviaceho traktu leto, zakryť sa porastom machu a fialového vresu a nevstávať ráno o pol siedmej, sobota a ľudia sa sťažujú, že nemajú už mrazené kačky a stará mama povie, že si pošle po hus do Maďarska a ľudia sa bijú o konzervy s jahodami a kupujú cukor a lacnú múka, pekárenský sviatok, červené salónky a vianočný Karel Gott, z ktorého mi je nanič, večer kupujeme aj ryby, ponuka hlbín oceánu, ponuka ľadu, obdivuhodná tma a po meste sa tárajú ľudia, ktorých by bolo treba obžalovať a ísť svedčiť proti ním na súd, nemyslíme na to, klopkáme topánkami po ľade a vykastrujem tmu a noc a svetielka a vianočné stromčeky, aby to bolo moje, nachvíľu moje, aby mi nepadala čiapka do očí a
Janka napíše, že pozerala Máriu Antoinettu, mám unavené nohy, miernosť, sladkosť, rekreácia, keď si oddychujú a kúpu sa rovnako ako chrbtica, chodidlá vyložené na batérii, kvapká voda do vody, ofŕkaná omietka, rozprestreté uteráky, pes breše a niekde blízko pečú pizzu a k pizzi ponúkajú pivo vo fľaši a pizzu odvezú a ja to pri otvorenom okne voniam, zbytky snehu a známu vlhkosť, penu okolo kolien a mydlo, ktoré sa skĺzlo až k odtoku v umývadle,
vo vzduchu nie sú koledy, ani stenanie, neviditeľné portréty, obrázky svetla a vlasov a slnka a kuchýň, do ktorých vniká ráno a dievča vyjde z kuchyne a prejde sa po námestí, po ulici v tejto časti mesta a ofrieka si pančuchy a zamočí si topánky s remienkom, kefkou očistíme drevené varechy a zemiaky z panvice dáme na tanier, jeme a pozeráme sa na blikajúcu obrazovku, pozeráme sa do ohňa a na vlnené krémové svetre s hnedými gombíkmi, čo sa sušia pri ňom,
podčiarknuté vety v knihách, zaoblené písmená Je čas na mätový čaj a pozrieť sa na mesto. Obrátim sa k oknu. Vždy sa dá predsa dúfať, že kým ste odvrátili chrbát, začalo snežiť.*
P.Høeg