Cítim sa intenzívne, chladne a veselo v teplom vianočnom vetre, v koláčikoch s čokoládou a bez nej, v kysnutom ceste a v hrozienku, ktoré, keď chcem preskúmať, preskúmať jeho pretiahnutú dužinu, musím sa zohnúť, zhrbiť sa a tak pozerať rozprávky, teraz možno nejakú českú, stará mama telefonovala, že kedy je večer omša a oni pozerali Jozefa z Nazaretu a moja, bolo to pekné, naozaj. A ty milý Marek budeš naozajstný Jozef, vaše divadlo a somár a ja to nebudem vidieť, lebo si ležím na zelenej posteli a pozerám sa na svoje červené ponožky s kvietkami a na svoje menčestrové nohavice a na svoje ruky a červené hodinky a na lampu a na zvonkohru a na hebkú záclonu, ktorá sa vo vzduchu pohybuje a ja sa lámem, ach fall in love, fall in love, nebudem sa pozerať, lebo som ďaleko, lebo cesty nie sú plné, ale ja nemôžem prísť a obzrieť si váš pseudosneh a váš hrad a váš skanzen; korením si vianočný deň, svetielka na stromčeku sú jednofarebné a bieložlté, sú prosté a také jednoduché a dieťa sa narodilo, dostalo ľudskú pokožku a prepojilo sa so mnou a s tebou, cítime sa, milujeme sa, odlišné, odlišné - ach, fall in love, fall in love a nijaká ligotajúca sa romantika, likvidovanie sentimentu, lebo to je realita, nádherná, momentálne idylická, ale my to dieťa zabijeme, zabijeme, zabijeme, my sadisti, my hodvábne zvery, my ťa zabijeme - Ježiško - a ty nás aj tak miluješ, miluješ - Ježiško - horúčkovitý, najbližši, len ty, láska, len ty, tá láska, ty živý.
Chyby môjho života sú ostrými chybami pravopisu, korunovácie hrúbok a prešľapov, si mäkký ako i a možno by som ti teraz chcela niečo prečítať, niečo z Jamesa Joycea, možno niečo z Dublinčanov alebo niečo od Josteina Gaardera alebo od Mitanu (vďaka MM), možno by sme kráčali ulicou a len tak sa rozprávali, hľadali hranicu medzi umením a zvrhlosťou, farbil by si chodník topánkami, do ľadu by si robil kolieska a ja by som ich opísala, naťukala tie slová a ty by si ich zase namaľoval, namaľoval na papier, som nachviľu fanatická a mám chuť na kraba, na krabie prsty a na letný dážď, na to klišé a nevhodné zaobchádzanie s ním, rozprávali by sme sa o Dvojitom živote Veroniky, že sme sedeli blízko a poľština bola hravá a Veronika neustála a niekde za nami sedela Katka Knechtová a ja som vám ju nemohla hneď ukázať, lebo by ste sa všetci otáčali a drgali sa, ach, ste ako malí, tak som vám ju ukázala neskôr a potom sme išli do Tesca a ty si na chodníku našiel rukavicu, malú, na ruku trojročného dieťaťa a bolo to poetické a ja som ti povedala, že nechaj si ju, nechaj, budeš mať dieťa a potom bude patriť jemu a ty si povedal : nie, ja svojim deťom kúpim goratexové; ja - ja - ja goratexové.
Pozerám sa na autentické ihličie, na červené mašličky a jednoduchosť takejto výzdoby, teplo je mierne a obojživelné, som rovinatá a plná ovocia, citrusov a jabĺk a určite budem takto ležať, zostanem tu, tu v zelenom a v zaujímavom, prstom prechádzať po podlahe a cítiť to ako vodu, ako dotýkanie sa hladiny, zostanem takto, takto v zaujímavom, aby som našla tie správne slová do práce pre P - letca, aby bol spokojný, hoci aj toto je kúsok mojej práce, moje šťastie, narodenie Boha, šťastie, really, áno je....mi mliečne, hej mliečne.
