Moje dátumy

  Sedeli sme na dvoch príjemne mladistvo vyzerajúcich stoličkách a pozerali sa na dosť veľkú sklenenú obrazovku a DVD prehrávač, ktorý zabezpečoval krútiaci, dovracaniakrútiaci tanec dévedéčku. Bavila ma tichosť, priestrannosť, nevysoká návštevnosť ventilátorom osvieženej haly. Zaujalo ma sledovanie filmov, nie ich obsah (lebo som ich buď nepochopila, buď boli len zvonku kreatívne alebo som príliš nepozorná), ale spôsob akým sme ich spúšťali a stále ten pokojný vzduch prúdiaci z ventilátorov do našich sŕdc a z našich sŕdc do ventilátorov.Zo stoličiek sme odkráčali do stredu najzápadnejšej časti miestnosti. Na zemi ležali duše, také čierne duše, na akých sa nezbedná mládež spúšťa v období zimy dolu kopcami; a na dušiach sedeli biele anjeliky. A vedľa sme si prečítali – „Anjeličku môj strážničku, opatruj moju dušičku..“  Toto ma zaobalilo očarením. Prechádzali sme ďalej. Sledovali sme okoloplynúcu mladosť umenia. Fotky. Horolezeckú stenu. Krútiace sa lebky s pripináčkami. Jedny polovičné šaty. Obrazy. Obrázky.   Vyšli sme von. Pršalo. Len trošku. Ako prejav dojatia víl nebeských. Ako lístie, čo v jeseni padá. Nezanecháva príliš mokrú ani príliš suchú pôdu. Zaradí neutrál. Akoby navonok nič. A predsa plynie. A predsa klesá. K nám. Odomkla som dvere. Stali sme si na podlahu. Podal mi odkaz :   „Drahá Anička, počistiť huby a nakrájať, poukladať podľa druhu.“   Tak sme mali v rukách nožíky a pred sebou lopáriky a hubku za hubkou očisťovali. Popri hudbe. Rozprávali sme. O systéme čistenia húb, o systéme skorouplynutého dňa, o systéme všetkého, čo nás zaujíma…………..  /23.07.05/ Je dnešný deň. Slnečný. Trochu nepríjemný, lebo keď sa vyzlečiem je mi zima, a keď sa oblečiem, chcem sa od tepla vyzliecť. S Malou sme sa vybrali na prechádzku. Popri malej i veľkej vode. Popri vysokej i nízkej tráve. Popri čiernych sliepkach a koze, ktorá „má dudky a z nich budú potom piť malé bábätká, vieš?“ Na brehu rieky sme sa hrali v guľatej preliezke, ktorú Malá nazvala pavučinka. Ona stvárňovala zlú pavúčicu a ja som sa hrala na motýlika alebo mušku, ktorá lieta, máva krídelkami po trávniku okolo pavučiny a pávúčica ju nakoniec spapá. Ozaj zábavná hra.   Povedala mi, že táram dve na tri. Smiali sme sa tomu, čo sme vymysleli a Malá mi vraví : „Ty si nezbednica!“   Padajú na mňa námety. V dátumoch. V momentálnosti. V minulosti. Námety na peknosť. Na peknosť žitia.