Na ihrisku

Zjojkneme nad snehom. Ktorý sa topí na jazyku. Zjojkneme nad mrazivým trblotom , ktorý tak bolí na čele v zime, v ľahu pri drevených sánkach. Jojkám nad filmovou atmosférou uprostred na ježka vykoseného ihriska. Lebo ležíme na podložkách a spejeme k rovnosti našich brúch. Oddychujeme medzi jednotlivými sériami cvikov. Dychčíme do tváre lístkov odviatych zo stromov, ktoré nám šteklia tvár a my sa tak - všelijako chichoceme. Chlapci bežia stovku a pokukujú……Oddychujeme a sledujeme rozmazané krížne dráhy stíhačiek. Ani nehukocú, len tak letia….Privrieme oči a sledujeme. To, na čo myslíme. Smiechovrava pripomína kúpaliská. Ošpliechané farebné lopty, ktoré sa ľahko prepichnú. Nanuky a zmrzliny. Alebo cirkus a ružovú cukrovú vatu. Jarmok a kolotoče. Oného(srdiečko) a tých malých s modrými nechtami a ústami….“maminka, mne neni, neni zima….“ Už sa s podložkami zbierame. Vietor nám babre pokazené vrkoče. Chlapci (15) pokukujú…jedným očkom….škoda, že sa už, ako kráčame popri nich, neštucháme a nechichoceme….to už ušlo…my dievčatá máme už 18….

Anna Strachan Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny