Napadlo mi ako P. povedal nekúp si bundu, ktorá bude vyzerať ako bunda bratislavskej pipky, keď sa príde do Jasnej lyžovať.
Zdalo sa mi, že nie je na čo sa pozerať. Že to, čo vidím je klamstvo, to pišťanie dievčat v úzkych nohaviciach a v klobúčikoch, dievčatá so striebornými príveskami, čo sa im hojdajú takmer v lone, tí, čo vychádzajú z kina a odhadzujú červené poháre z kokakoly, už len to, že hovoria v superlatívoch o Cinke Panne sa mi zdá otrasné.
Vtedy som si povedala, že aj tak sa mi to páči, vtedy sa mi chcelo pobozkať po francúzsky ako povedala žena pri leskom stole pijúc kávu so šľahačkou. Vstala som z lavičky a kúpila si knihu o Sibíri, nebolo bozkávania sa po francúzsky, nebolo nijakého vlhka, pretože M. vtedy kráčal popri boroviciach, videl líšku, líšku v meste a potichu si šepkal latinské slová. A ja iným nedarujem ani kúsok stehna, ani rebro, ktoré trčí spod kože, ani ucho, ktoré by mohlo voňať ako fialová farba.
Cudzinca som dočítala pár minút po polnoci, premýšľala som o slove mamička, pohreb mamičky, mamička zomrela, mamička mala okolo šesťdesiatky.
V knižnici má čaká knižka a ešte niečo, čo mi tá pani odložila, zalepená obálka, že je pre mňa, tak čítam:
„akoby som sa nevedela opísať
zvnútra
hovorím veľa
slová poháre ukladám pred teba
vysoké šľahačkové voňavé".
Ruším účet. Moju bulharskú kartu, žena v banke ju nožnicami ničí, položí predo mňa peniaze, je nutné podpísať sa. S tou kartou zomiera aj časť mojich peňazí, platby v balkánskej Bille, podpis, predloženie občianskeho preukazu.
Ajran. Pivo Zagorka. Víno Chán Krum. Biely syr s obrázkom kravy. Kaškaval a marhule.
Po okamihoch v banke si kúpim pančuchy. Zelené a hnedé, na zajtrajší deň, napríklad ísť na ten cintorín medzi stromami, z hrobiek odhrnieme lístie, položíme svetlo, svetlo držať v rukavici, ktorá má farbu ako káva melta. A nie je smutno, mne tam nikdy nie je smutno. Ani Cudzinec neplakal za mamičkou, Cudzinec si našiel Mariu, ich more a Mariine letné šaty na pláži.
„pokožka je zrazu vnímavejšia
gitara a perkusie a čaj v šálke
prítulnosť priehľadnosť
Teraz: uvidia že ti patrím
hrdá na to
že ťa smiem nosiť v duši
že so vo mne rozrastáš"*
*A. Uramová
