oco priniesol huby, tak vstanem a bosá a hádam s opuchnutými spiacimi očami čistím hubky a krájam ich do sáčku a do mrazničky a mama s ocom odídu preč, spolu, rozprávajúc sa, v rukách reklamy na práčky, katalógy, naša sa pokazila, bude nová, voňavá, s nálepkami od výrobcu, s veľkým bubonom, čo sa točí a je to sterilné, znesiteľné, fascinujúce spotrebiče.
Pomyslím si, že treba potriediť odpadky, papier tam, ked je nápis Len papier, jasné!, plasty a plechovky inde a potom si vziať bicykel, mať na sebe sukňu a ísť k tomu, čo sa volá kuka a hádzať tam sklo, plasty, plechovky. Neurobím to. Namiesto toho počúvam ako
hrá Terezka na klavíri, Moon River, Raňajky u Tiffanyho, čiernobiely film, požiarne schody, stromy, prístav, telefón položený na vidlici, večierky, Holly , tá milá štetka, čierne šaty s holým chrbátom; počúvam ako hrá Dominika, flauta, asi tá úvodná pesnička z Forresta Gumpa, letí pierko, pomaly klesá k zemi, krevety, beh, jemnocit , malá Jenny, veľká Jenny, Beatles, Krpec to pozeral a mne to tak z diaľky spravilo dobre, len pár zvukov, pár záberov, pierko, pierko.
(in medias res: čisté): Karin Eriksson
Niekedy sa moja aktivita rovná len pozerať sa a voziť sa na aute, upalovať na bicykli a riskovať, že dopadnem ako Meg Ryan v Meste anjelov, že pôjdem s upaženými rukami , zatvorené oči, lesy Kalifornie a kamión ju zabil, nechcem tak riskovať, len tak ísť, len cítiť vietor a leto, leto, stále leto a myslieť na poviedky, ktoré teraz nedokážem písať, na víkend na chate s plazmou a posteľou a s perinami, na ktoré si musím priniesť obliečky a tá chata, dom na konci liptovskej dediny, Vysoké Tatry a myslieť na film Štestí v piatok večer na námestí a myslieť na stredu, keď sa vyberieme do starých miest a vyskúšame iné kúpeľne, mlieko ráno kúpime v iných obchodoch a z veže kostola budem kývať celému svetu.
A tá hudba, klavír a flauta stále vŕtajú vo mne, napúšťam si vodu a počúvam pesničky, pôjdeme do bieleho domu, dnes večer, len tak alebo v pekných šatočkách, alebo v nohaviciach a čiernych topánkach, po ktoré som bola v oprave obuvi a
na jazierku pri bielom dome zbadám lekná, muchy, príde biely pes a bude sa chcieť naháňať. A už keď sa kúpem, myslím, že sa mi páči švédsky dizajn , všeličo, severania, tí ľudia aj všetci ostatní.
Howk.
