
Aj my máme také leto. Vyumývala som celý dom, drhla som záchodovú misu, osprchovala sa a popri tom som myslela na hory, na bicykel, na fotenie a časopisy. Všade je hmla, okolo mňa, lebo som si pražila vajcia a zo špenátovej polievky sa dymí. Ale je to pekné, snívať nejakú predstavu o tomto mesiaci, popri tom prežívať neskorú reálnu jar a mať z toho radosť, polievať kvety, čakať na červené jahody a tešiť sa, že ja, ja nemusím kosiť, len sa budem pozerať. Suseda vyvliekla biele palóny do všetkých okien, predpokladá nepršanie, čaká vkusné dokončenie tohto dňa. Ja si myslím, že príde lejak (usudzujem podľa oblakov), mrzí ma jej zaslepenosť. Ale to nič, aspoň sa zabaví, oživí si podivný deň, neopakovateľný 10. jún 2006, i keď radšej by sa dotýkala mora. Prišiel oco. Vravím mu : Aj mne daj žuvačku, aj ja chcem mať pekné zuby.
"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené