Vyjdem na slnko a budem si čítať noviny. Je ráno, vstala som už dávno, aby som nepremeškala pohľad na terasy plné stoličiek bez ľudí, bez hluku, len fontány, holuby, zásobovacie autá, priniesli pečivo a mliečne výrobky. Zabaľujem sa do rannej zimy, do času 7:40, pripadám si ako námorník bez fregaty. Polievame tekvice a rastliny, čo vlahou žijú, zdobíme ich korene a ploché telá minerálnymi bublinkami. Včera mi priniesli slnečnicu, stojacu - svietiacu - pomaľovanú, na schodoch pochopila svoje miesto, prijíma svoju letnú identitu, hrá sa, že má paprsky, že je duchovnejšia ako lekno a mne sa to páči. Priniesli mi aj čokolády, krehké Raffaello, svetlo sviečky, zjedla som tortu.
/V duši pavučiny, v duši nápadné spomienky, v duši jeho chcenie. Ďakujem. Ďakujem./ Včera som zaspala v nových obliečkach, v staronovej pozícii srdca analyzujúc uplynulosť. Plačky, mlčky, len zaspať a zobudiť sa, keď budem počuť autá.
Teraz vyjdem na slnko a budem si čítať noviny. Básničky Sylvie Plathovej spolu s myšlienkami Micheáša, počujem Chopina : Nocturne, počujem Pachalbela : Canon in D major for strings and continuo.
Sú mi príbuzné nežné striptízy zelene, keď je ráno.
"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta."
Dragan Velikić
Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené
