prídetam ten muž a niečo v ňom je, niečo, na čo sa treba pozerať, netrebao tom hovoriť, ale netreba zabúdať na neho a na tých, presne na tých.
Chytímoju hlavu do svojich rúk a zatrasie ňou, hovorí joj, ty a odíde, neviem na čo myslí, je dobré, že to neviem,mám rada ľudí, čo sú tu, presne tu, keď hovoríme o tom, čo bola a akonás to posilnilo, keď hovoríme o kempe v lese, tmavozelený,o modrých prstoch, zima a čučoriedky.
Mužs vyholenou hlavou hrá na klavíri, iní spievajú a pozerajú sa dookien s rozsvietenými bielymi žiarovkami, žiarovky dnu, žiarovky vonv záhrade, na plote a na stromoch, kľúč v bráničke, šmýkanie sa,vŕzganie cudzích čižiem na mojich nohách, vŕzganie tých čižiem na snehu.
Potomma rozbolí hrdlo, sprej aloe vera a zmrzlina, ktorú nemám, šokovala bymoje hrdlo, zabila zlosť v ňom, pohyby tých, čo tam nemajú miesto. Chcelaby som zmrzlinu aj niekde inde, aby mi dodala silu, chuť riskovať ako leto,leto je risk.
Dnisú veľmi krátke a vlečú sa, vyhovuje mi ich svetlo, že je ránoa potom stmievanie, medzitým krátkosť, keď sa učím, zubnou kefkou sičistím čižmy, kúpem sa v ružovej pene, nech je to všetko sladšie, myslímna rôzne veci, ktoré by ma mohli posunúť bohviekde, nakupujeme potraviny,k mlieku noviny a k syru granule pre psa, pípanie pokladní, kvettulipán, ktorý chránim pred mrazom v aute a doma ho vystavím slnku,na okno, vlhko v piesku, očakávanie kvetov, požehnania.
Podlampu je kniha Už viem, čo urobím, jeo chate v Michigane, keď ju otvorím, myslím na les, že som tam dlhonebola, že som dlho nestála na drevenom moste, pozerať sa do vody, nijaké rybyv nej, len plávajúce kryhy narážajúce do seba, to mi chýba, chladv topánkach, únava takéhoto druhu.
Radosťvo mne je hlboko. Nevidno ju, možno preto, že ma napĺňa, nevytŕča, nechce zomňa vyskočiť, chce len byť a niečo odo mňa očakáva, chce lepšiusústredenosť, pozorovanie.
Abysom prestala byť povrchná.
Abysom si nemyslela, že som na tom fakt dobre.
Abysom si to nikdy nemyslela, lebo ma to zabije.
