Ráno niekde blízko plakalo dieťa, počula som ho cez otvorené okno, dieťa s plienkou na zadku, rodičia ho upokojujú, rodičia mu pred nos vyťahujú z tašiek hračky, čo vydávajú rôzne zvuky, plač bábiky, pískanie, štrkanie kľúčika v malej pokladničke. Dieťa sa upokojí, bosé uteká po tráve, malé ruky dvíha k nebu, v ústach má niekoľko zubov, dieťa má veľké tmavé oči.
Toto by mohol byť obrázok prvý. Volal by sa dieťa a jeho kašičky.
obrázok druhý: lesy, plody a lezenie
Mohli by sme povedať, že tie stromy sú starobylé a že sú okúzľujúce. A že si tu postavíme stan a budeme sa hrať v rieke, umyjeme v nej plastové misky a M. mi vymasíruje chrbát, dá mi na hlavu prilbu, správne sa obujem a potom vyleziem skalu, budem nadávať a hovoriť, že nevládzem, že mám jednoducho slabé telo.
Mohli by sme sedieť niekde na strome a piť vodu plnú minerálov, piť v korunách a potom sa povyzliekať na tom mieste, povyzliekať sa do pestrých plaviek s prúžkami, na tom mieste poobede už nesvieti slnko, je tam ohnisko a výhľad do rokliny, tam som si čítala článok o farbách, o inštalácii Polyfunkčná žena, je to posteľ, ktorá vydáva zvuky ženy, plač, erotické vzdychy, posteľ spieva uspávanku. V Japonsku Polyfunkčnú ženu dotrhali a v Berlíne ju niekto dobodal nožom. Ja by som sa k nej správala s úctou. Ležala by som na nej skrútená do klbka a pozerala by som sa na biely strop. Napríklad v Oslo alebo v Talline.
My s M. máme lesy radi. Teraz v lete tam chodíme, líhame si do machu a jeme jahody, veľa jahôd a aj maliny a čučoriedky, niekedy si berieme so sebou aj košík a nazbierame nejaké huby. Hľadáme ten najlepší les, tie miesta ako z rozprávok a potom tam stojíme a čakáme, čo nám to ihličie a mach dá. M. ma chce vtedy často bozkávať, ale mne sa nie vždy chce. Niekedy sa mi naňho lepšie pozerá, ako robí niektoré veci, keď čistí žlté kuriatko a rozpráva mi o zlodejoch lezeckej výstroje v Rakúsku.
A potom v autobuse sladké večery okolo polí, keď v iPode spieva nejaká alternatívna speváčka a všetky ženy v tom autobuse medzi prsiami cítia pot. Také intímne letné okamihy.
obrázok tretí: Britská Kolumbia
Ráno si urobím raj, čaj a moja posteľ a niečo na čítanie, niečo, z čoho sála zelená a hmla a skaly a medvede, fakt nebezpečné medvede. Pripravia raňajky a niekde hrá potichu hudba, slnko svieti na podlahu a na knihy v poličke, slnko je jedna z najnežnejších vecí na tomto svete.
V obývačke treba poupratovať. Poskladať deky, časopisy dať na kôpku, hrnčeky s nedopitým čajom odniesť do kuchyne. A povysávať, a poliať všetky živé rastliny.
V posteli sa dozviem o Jeffovi Wallovi. Od J. Zdá sa, že aj vo mne niečo robí. Vŕta, miluje sa s flitrami a konfetami mojej duše. Páči sa mi jeho pohľad, vysušuje moje hrdlo. A M. poviem, že najlepšie na tom všetkom je, že žije vo Vancouveri, že niečo, čo o Britskej Kolumbii len tuším, z neho ide.
Jeff Wall: A View from an Apartament
V posteli si spomeniem na január v Poprade, ako sme kráčali popri jednom hoteli, v izbách sa svietilo a dievča s dlhými vlasmi stálo pri okne, pod nohami nám pukal ľad a ja som mala okolo krku omotaný zelený šál, určite svetlozelený a už sa zotmelo, boli sme hladní a dosť sme sa smiali, M. mi kúpil knihu (Woolfová) a rozprávali sme sa o cestovaní v Kanade, o dome niekde vysoko nad Vancouverom, v malom meste s chladnými ľuďmi, o dome s veľkými oknami a kuchyňou otočenou na východ, vymyslela som taký príbeh, o malých udalostiach v malých mestách, ktoré sa nikto nedozvie. O tom ako fúka vietor a ako štípe, ako bolí, keď nemáte rukavice a prejdete dlaňou po hladine zamrznutého jazera. O tom, aké je to krásne.
obrázok štvrtý: Paríž
V tých nových žabkách potom chodím stále. Po záhrade, zbieram v nich spod stromov do košíkov jablká, pozerám v nich televízor, pijem v nich mlieko a večeriam. P. napíše, že sa zastaví. Sedíme pri jazierku, donesiem jej čaj a ona mi vystrihne pohľadnicu. Montmartre a maliari. Omietka a svetlo.
Hovorí ako večer sedeli v ich hoteli s otapetovanými stenami a manželskou posteľou, ako zhasli svetlo a pozerali sa, čo sa deje oproti. Že tam muž a žena večerali a pili víno a potom sa niečo stalo a žena stála pri okne v bordovej podprsenke. A potom ich nebolo vidno a potom si sadli a jedli ďalej. A v noci jeden z nich zabuchol dvere a odišiel.
P. hovorí o raňajkách, že si kúpili syr, mlieko a bagety a niekde tam bol chlap so špinavými nohami a dredmi po pás a s gigantickými slúchadlami a kupoval jedlo, možno bagety a keď pri pokladni platil, hojdal sa ako kačka na vode, sem a tam a sem a tam.
A že v Paríži sú najkrajší ľudia. To povedala.
obrázok piaty: vidina mojej postele a mäkkého spánku. To sú čisté radosti.
