Nerozpravali sme, len sme ticho kracali hore kopcom s nakupom v taskach, uhorky, jogurt, zlte misky, osviezovac vzduchu do nasej kupelne s pavucinami a bielym umyvadlom. Pred nakupom skola, prednaska z bulharskeho folkloru, docent s aktovkou, jeho rychla rec, nerozumela som takmer nic, tak som sa pozerala cez okno, ze stromy budu kvitnut, ze stromy maju puky.
Sedelo tam vela Bulhariek, ich cierne prefarbene vlasy, ich zlate sperky, tigrovane bundy, dlhe nechty. Vravela som si, ze to nie je krasa, ze mi to je cudzie.
V tejto izbe rozkvitol zlaty dazd, ceresnove stonky, na parapetnej doske mam hrncek s kavou a s ruzovou plastovou lyzickou, vstavam skoro, chcela by som pocuvat album Raising Sand, chcela by som to pocuvat a dalej sa pozerat na toto okno, ze na snure visia zlte uteraky, ze sem prichadzaju vtaky a tam dalej stara zena pasie svoje tri kozy a pise esemesky.
Kazdy den pisem domov vselijake spravy, poslala som domov pohladnice a list s peciatkou, pohladnice s obrazkom tunajsej mesity a zelenych pahorkov, mala posta s dvoma okienkami, dochodcovia vypisuju tlaciva, za oknami ruch, predaj kvetov, starych knih, pukancov a kluceniek.
Chcela som ist vlakom na plaz, ale povedali sme si, ze je este cas. Zatial teda robime ine veci, neustale nasavanie, explozie buniek, vyjadrit to je narocne.
Tak vsetko dobre.
