že je leto, že si skracujeme polia, abysme sa ukorenili v žite a v pšenici a v kukuričnejmúke, v pohánke, skracujeme si cestu, vonia pizza, vonia v diaľke,moje oči sú pinzeta, čo ťa trhá, vytrhne ti srdce a potom ti ho vrátispäť, vytrhne deťom dušu a je nimi, s nimi a v nich, deti,čo teraz utekajú, chlapček má nežné lýtko a dievča je zrazu biele, bieleako majonéza, biela, lebo nad jejvlasmi je mesiac, práve nad nimi, nad týmto ihličnatým lesom, ktorý tu začína,za poľom, za rastúcou majoránkou a šalviou. Čo je to vres, pýtam sa ťa, takčo je to? Keď sa nabažíš polí, polí tak dosýta, dostaneš les, vidno to, dievčadrží chlapca za ruku, utekajú, skackajúce zajace, skracujeme si cestua podmanivo sledujeme ich coloured piruety, opuchla som roztápaním sa, pluskvamperfektoma naliehavosťou, tak ma stlač, som špongia, kvapkám na túto zem, na tentosuchohríb, na tamten modrák a táto plávka ma vystihuje, vieš, vieš toa deti, majgad deti, utekajúce,štikúta sa, svetu, štikúta sa, chlapček, postav sa predo mňa, chlapček, môžemťa objať? Chlapček s nežným lýtkom, chlapček a dievča, Jankoa Marienka, medovníky a chalúpka, zachrániť vás, kde máte matku, otázka,kde máte matku, sníva sa, žijem to, sníva sa, lilac wine, kde máte matku, moje deti, prázdniny, mám nárok porodiťvás, mám nárok vychovávať vás, vytvarovať vám telo cezo mňa a jeho,vytvarovať nosy, nošteky, v ktorých vrcholí neha a detskosťa absolútnosť dotyku, mám nárok držať vás a nikdy neopustiť, maľovaťvám obrázky, tie o slnku a o morke, čo naháňa morčatáa moriak dudre a mačky sa slnia, lenivé, pijú mlieko, pijú pošepkya potom prskajú, lezú po plotoch a nikdy nespadnú, mám nárok posúdiťstupeň vašej horúčky, preliečiť vaše kašľanie a smútok, pofúkať krv nalakti a čakať na chrastu a potom ju nechtom zoškrabnúť a ľúbiťvás útle, ľúbiť vás jasné a obohacujúce a zraniteľné, deti, rastúcihorolezci, vyšplháte sa na vesmír a nanekonečno plus nula, ty to takvravíš, ty myliterary, ty, ktorýdávaš deťom na hlavy klobúky z lopúchov, ty mymedicinalleech, mám nárok zavýjať tichom hebkosti, blčať tichomcitlivosti, škrečať mäkkosťou, bavlna, children,bavlna, keď vás vidím hrať sa, vonia koláč, vonia cesto, vonia, keď ma miluješ,miluješ, šialená radosť, mám nárok prehýbať sa v láske Boha, som suka, somláska, som natrhnutá a krehká, babrajúca sa so zálievkou do polievky,zálievka, na zahustenie, zálievky,zálievky, spravím ti čínsku kapustu s zaziky a deti, tie zahliadnuté, zmizli, vytratili sa, možnonarazili na svoj domov, možno, možno.
Zobudím sa a svetlá svietia. 22:58. Pohárik praská vo švíkoch,pohárik, zubné kefky v ňom, Signalpasta so zlatým pásikom, familiárnosť jednotlivých štetín kefky. Tovšetko.V kúpeľni. A potom dlho cikám, dlho a ozýva sa to akov jaskyni, cikám sledujúc prací prášok a uteráky a prúd tečúcejvody a prúd myšlienok a prúdy z rána, keď sme u starej mamyskladali zo stromčeka ozdoby, hendmejd, ozdobyposypané cukrom. Rozprávkovosť.
Všetko je v poriadku, svetlá svietia, nepotrebujem pyžamo, podvankúšom v telefóne zaklopká správa a ja jej vravím, aby išla ďalej,nech sa páči, ponor sa do mňa, stále buď takáto intímna, ponor sa, farebná niť teba, ponor sa.
Navždy, dieťa, navždy. To dieťa v tebe.
