Dospávam pod hnedou dekou, trčia mi len palce a ramenné kĺby, počujem muchy, cítim, že je von teplo a nič neurobím s touto chvíľou. Niekedy si vravím, že spánkom uniká deň, ale teraz nie, odkopnem deku, pozriem sa do zrkadla, napravím si tielko, intuitívne hľadám telefón, pretože čakám. Stále čakám a radšej nenatŕčam uši krvavým myšlienkam, zapchám si ich vatou, sledujem vlastné slzy, ich tok a potom s tým prestanem. Odchádzam spred zrkadla, bosonohá, tmavohnedá s modrou na hrudi, chcem sa ti zamiešať do práce a usmerniť tvoje rozhodnutia. Povaľujem sa bez depresie, bez ľahostajnosti, odovzdaná páľave, čupiaca v tráve, chcem vziať lekno do náručia, vyzerá priamo, správa sa milo a príjemne, keby som si ho mohla položiť na brucho a povedať mu, aby v mojom slepom čreve zapustil korene. Nasilu sa pripravujem nemyslieť, kráčanie je návnada, lahodná občas paliatívna starostlivosť o moju dušu, lepkavý med, úpenlivé augustové obilie, uplatňujem svoje právo byť mnou, držím v ruke žitie svojho života, nevyzúvam sa z problémov, na parkovisku hrá skladba leta, skladba fontány, cukrárne a zmrzliny, skomponujem tú svoju, nezapadá, ich neporozumením je prázdnou, bezobsažnou.
Dobíjaním kreditu mi chradne konto, okrúcam si okolo prsta omrviny vzduchu, čo sa chveje, je skoro okrúhly, hromadí sa vo mne, pláva vo mne húf vzdušných plynov, v hrdle mi rastie hrča, symbolický tumor. Závažia na srdci rachotia, skúšajú, či to vydržím, vravím, že áno, určite, dozaista. Ale neviem, ako sa budem správať. Predstavujem si čajky pri mori, že som tam mohla byť, že som mohla poznať, že som sa mohla držať, byť tam domácou, dookola sŕkať more v mojom tele, more okolo mňa, mohla som natrafiť na nedorozumenie, na nedospelosť, na dobrú kávu, zrazu je všetko príliš pominuteľné.
Búrlivý kanón, celistvá ja, vodorovné, vyzývavé oblaky. Poznačím si dnešný deň, možno ho radšej potlačím, lebo nie som vodotesná, možno sa narodia perly, nech pri ňom, nech pri ňom.
"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta."
Dragan Velikić
Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené
