Obdobie búrok a júlovoaugustových klasických dažďov voňajúcich na asfalte trvá tak krátko, že sa nestihne niekomu celkom znepáčiť aj keby chcelo. V našej rodine je to obdobie, kedy pretrváva časté polievanie kvetov na oknách, obdivovanie mačky, kocúra, mačiatka (podľa toho, čo máme) najčastejšie poľskou kúpaliskoopaľujúcou sa klientelou, umývanie podláh a umývadiel, zdolávanie milovaných dvojtisícoviek. Obdobie cca dvoch garden party, v priemere jednej zahraničnej cesty na každého člena, hrania sa na pútnika po rodnej zemi = objavovania objavov, náporu žehlenia, spania, bicyklovania a získavania poznatkov o rôznorodosti Stredoeurópanov (aj inakších obyvateľoch Zeme). Máme pár postelí navyše. Legálne turistické podnikanie (okrem iného). Máme v dome (nie úplne vždy) domáce i cudzokrajné rôznorodosti. Je to zábavné. Niekedy inšpiratívne. Niekedy ponervochlezúce. Navštívili nás hudobníci zo Spojených štátov. Rozplývali sa nad polievkou, ktorú navarila moja mama. Kučeravá novozélandská zdravotná sestra pracujúca v Londýne bola veľmi šťastná, keď som jej na váhe v obchode ukázala tlačítko „čínska kapusta". Kanaďania priniesli vôňu svojich národných parkov. Černoch z Liverpoolu pojašenosť. Rodina z juhu Nemecka spontánnu spokojnosť. Útla Fínka znalosť slovenčiny. Malá Aziatka s ruksakom nadšenie. Tvrdí chlapi na motorkách záujem mamy. Austrálčan zvláštnosť. Atď. Poliaci bývajú rôznorodí. Česi bývajú fajn. Rusi a Ukrajinci prinášajú vďačnosť a pracovitosť ľudí, ktorí celý rok tvrdo pracujú na pár dní v „raji“ a celkom sa odlišujú od svojich rodákov spiacich v komforte štyroch ****. V roku 1997 prišla k nám Nina a jej rodina. Jej nevlastný brat ostal stáť s otvorenými ústami, keď v stredu ráno zbadal smetiarov. „ To je civilizácia!“ „Vy kam dávate smeti?“ „Do lesa. Na kopu.“ Larisa – mama Niny, predala byt, aby Nina mohla študovať právo. Dnes má Nina dvadsať niečo. Je právnička a pracuje v banke. Býva skromne so svojím mužom a možno sa im podarí niekedy ešte prísť. Do „raja“. Myslím na ticho, ktoré ma obklopuje. Na práčku, ktorá doprala. Vnímam prítomnosť poľskej rodine, dvoch dám z Bratislavy a mladých poznaniachtivých Češiek. Myslím na to, ako malý – veľký ruch a malé – veľké ticho milujem. Myslím na nekonečne prázdne miesta preplnené úžasom uprostred možno niekedy Mekky termálnych vôd. Myslím na svoju práčku a vetrom ošľahané prádlo, ktoré odchádzam pozbierať.
