myslímena to, keď je večer, pošepky o tom hovoríme, ja a zachrípnutý hlas,kašeľ a chýbajúce cigarety, chýbajúce vlasy, chýbajúca estetikadvadsiatych rokov minulého storočia, zvlnené vlasy už od korienkov, tie jablkána zemi, jablká v košíku, pečiem z nich koláč, keď by som si malaopakovať syntax, polievam cesto čokoládou, krútim si v ušiach zelenénáušnice, to kým sa pečie, to kým umyjem misku z cesta, vyhodím škrupinyz vajec, vyhodím všetko, čistota, tá čistota a kdesi za mnou, kdesi vonku, kúsky malej modrej farby.
Predskúškou vstávam o štvrtej, horúci čaj, vianočné žiarovky na stanici, zvukautomatu a ľudia pijúci tu kávu, bielosivé obrázky, ťažký, topiaci sasneh, papiere so slovnými spojeniami, vzťahmi medzi vetami, podlog, skazuemo, predikativno otnošenie,jogurt, buchty a voda, výhľad z okna na bielu, na bielu a namost nad riekou, keď ma skúšajú a ja hovorím so zachrípnutým hlasom, podámindex a idem ľahká, kráčam ľahká ako vata, som ako svetloružový balónstúpajúci k oblohe, balón plný hélia, predstáv o výškach, o tom,čo sa tam deje.
Potomlen tak sme, spolu a jeme za sklom čínske jedlo, na skle je nalepenýobrázok taniera s rezancami, držíme svoje modré podnosy a nehovorímenič, počujeme každý zvuk, servítky v rukách, žblnkanie kolyv priesvitnom pohári, len tak sme, spíme v autobuse s fialovýmizávesmi, zrazu sme tak navýchod,obklopení gotikou,
bolesťami hlavy,
ulicami,
kde hľadáme svetlo a to našemiesto, pijeme jazmínový čaj za stolom pod svetlozelenou stenou, jeme krémeše,bodanie vidličiek, biele taniere voňajúce jarou.
Sedítam aj muž v obleku s kôpkou novín, povie kurva, to bolo dobré, povie to žene, čo sedí pri ňom, ženedokonalej, žene s kávou, chcem len tak, chcem, aby mala tú penu nad hornouperou, nech jej povie, nech jej niečo povie, niečo absurdné, nech jej to povietak, aby sa jej to páčilo.
Snoopyna tričku a námornícka látka siahajúca po stehná, opäť, o deň neskôr,nohy mám pod zelenou dekou, zvýrazňujem fixkami vety v knihách, knihy,ktoré patria mne a keď odídem z tohto domu, bude ich dosť, položímich na poličku, jednu vedľa druhej alebo jednu na druhú a budem sihovoriť, že toto je to moje umenie, v týchto knihách, toto je moja krása.
Chystámesa na sever, za severnú hranicu, 13 hodín vo vlaku, mesto pri mori, lodea pláž v januári, mám rada chlad a morské pobrežie, lodeo ktorých si myslím, že stále niečo nosia, kašmír a koreninya knihy perzských rozprávok, chcem tam vstať skoro, kráčať po vlhkých uliciacha byť šťastná, áno, presne to chcem.
