Ivana vyzerá milo, ako nás tam čaká. Aj ostatné. Vedie nás do svojho domčeka. Ich čivaví Teodor po mne vyskakuje. Behá z izby do izby, popri poličke, kde má uložené svoje hračky. V duchu si šepletím, že na čivavu je celkom obstojný. A nie je taký dôležitý. Líham si na Ivanino letisko. Nesie nám tortu, výbornú. Láska ide cez žalúdok, aj taká priateľská. Ležíme na letisku a lentaksarozprávame. Z krčmy volajú, že príďte, že príďte…Tak ideme. Pred krčmou malí. Veľkí. (akože) Opití. Rozhliadam sa a vnímam atmosféru. Je námetová. Okolím putuje fľaša Baldovská plná vína. „Daj si, daj si…“ Nuž si nedám. Tí mladší vykrikujú po tých starších. A tak (to ide dookola). Ideme preč. Do druhej dediny, kde je bar. A zabávanie sa. Flitrová gulička sa točí a v ovzduší cítiť čokoľvek. Pozorujem a ohromne ma to baví. Bavím sa. A počúvam. Počúvam do tretej. Chlap(c)ov a dievčatá. Ideme do malého domčeka. Po cestičke ako stužka a nikde svetlo. V domčeku je tma a my rozsvietime. Jeme chlebíky a slané veci. A zapíjame to. V kúpeľni si čistíme zuby. Umývame tváre. Cikáme. Ivana musí splachovať, lebo mi to tak nevieme. Ešte dobre, že som nekakala…… Ráno vonia párkami. A kávou trivjednom. Utekáme na vlak a potom tam faktdlho stojíme. Za koľajami deti zbierajú orechy. Iné len tak postávajú a ďalšie sa zabávajú. Z komínov sa dymí a objektívne sa zdá byť taká sobota pod psa. Pozerám sa na Šíp a občasné zablysnutie jesennej farebnosti na ňom. Prichádza vlak a ja sa teším. Na dediny za oblokom.
