vystúpime, nesieš mi ruku akoby, zviera v hniezde, vták, niečo, čo má perie, kačka, biele húsatko z rozprávky H.Ch. Andersena, kráčame po zablatenom chodníku, veľa slimákov, kúsky Tatier v diaľke, most, čo sa hojdá, skáčem po ňom v čižmách, opieram sa o zábradlie, rieka vystihuje slová ako kolísať sa, byť zmierený, gýč, ktorý sa zarezáva do srdca a nikto mu nevraví nie, nikto ho neodmietne, slnko, čo zapadá, chodníky a listy, ktoré sa na nás rútia, chcú z nás niečo vysať, niečo nájsť a roztočiť to, špirály DNA, strhajú z nás šaty a korálky na krku povolia, budú sa kotúľať po chodníku a necháme ich tak, dvíham hlavu k nebu a vyslovím tabuizmus, tichý, utíchajúci, pýtaš sa, čo vymýšľam, čo vravím, vietor štve vlasy proti sebe, nesieš mi ruku, je pekné byť únosná, je pekné byť domovom, kde si rád, vystrieš si tu svoje kosti a vypiješ mätový čaj, povieš, že sukňa je pekná, keď ju zdvihne vietor,
povieš pár slov, keď trochu sneží a po poli prebehne zajac, zbadám ho a poviem ti to, ukážem naň prstom, vravíš: si moja máš šťavu si štedrá si to ty si to ty, táto pieseň k tomu, áno, áno, držíme sa a hľadím večer, keď spievajú, na čižmy, na gombíky na svetri, zotmelo sa a jarmok vo fáze zatvorené stánky, tovar zo stánkov v bezpečí, lietajú plastové poháre a opití muži sa tackajú, deti s balónmi a dav, ťaháš ma za sebou a trochu prší, vonia klobása a vidím ako sa z nej dymí, cítim langoše a gofry a tvoji kamaráti a tí lezci a ten s dáždnikom, ťaháš ma davom a ja počujem hudbu, spomeniem si na Prípad pelikán a Juliu Robertsovú, New Orleans, asi, New Orleans a trúbky na námestí a takýto dav a výstrel a dav sa rozpŕchol a Julia utiekla a vravím to aj Ďurimu, keď sa ma pýta ako sa mi páči na ich jarmoku, že je to ako Prípad pelikán, že je to tak a hrajú Zombie a zatváram oči a cítim vietor a pozerám sa na mesiac, vlk a dievčatá, skoro deti, rozmazané očné linky, pivo, výskajú, lízanky, Ďuri stojí opretý o plot a mám chuť ísť za ním, len tak mu niečo povedať, niečo malé, no potom nie, potom sa len na neho pozerám, zapamätám si to, že je to mystické, že je to vysnené a
nemám slov, len zachytávam, len chcem všetko prežiť, tváre, kolotoče, osvetlený hrad, príbehy, čo si vymyslím, pikantnosti, jednoduchosť, kríže na cintoríne, biele paneláky, Suši milá vo vnútri a so zapletenými vlasmi,
Janko, keď sa vráti a vraví, že chcel pomôcť, že dievča malo možno dvanásť a tackalo sa opité a že ju chcel odniesť domov a povedal: kde je teraz jej partia, tak kde? Chcela som mu povedať, že sa ma to dotklo, áno, že sa ma dotklo.
