Píšem ti, aby si vedel o mne nové veci. Teraz je dobré byť pri vode, sedieť pri bazéne a voňať chlór, sedieť pri jazerách a cítiť ryby, jesť ich tam s mokrými vlasmi a špinavými nohami alebo stáť na skalách pri mori, ležať na piesku pri mori, pri celkom tyrkysovom mori s pieskom na dne. Tam som vtedy sedela, nekúpila som si ani jednu pohľadnicu, niekoľkokrát do dňa som sa sprchovala za závesom v prázdnom kempe, za závesom, kým si svetlovlasá Poľka prala v umývadle ponožky, prášok, aviváž, žmýkanie.
Za ten záves svietilo slnko, vlastne to bolo oveľa citlivejšie a intímnejšie svetlo, než to na pláži, bolo celkom pre mňa, rovnako ako sladká voda stekajúca po kachličkách nado mnou a podo mnou.
Chcem, aby si to vedel.
V tých hoteloch sa každoročne ráno prebúdzajú malé deti hovoriace po rusky. Rodičia im pripravujú hračky, plavky a uteráky s pestrými obrázkami delfínov, s obrázkom morskej panny Ariely.
Viem, že to vieš.
Teraz je dobré sedieť pri vode, čo i len s nohami namočenými v lavóriku ako to hovorí neviem už kto, s nohami namočenými, lebo sa treba zohriať, keď zmokneš na kosť v lese, v doline, ktorá ťa nezohreje, ale vypudí ťa ako maternica plod, ktorá ťa nechá tak a to je na tom najlepšie. Pomôž si sám, keď si frajer, veď vieš.
P.S.: pamätáš si (pozor, sentiment!) ako si pred dverami mojej internátnej izby nechal hranolky s odkazom, ze ma máš rád a že si ich mám zohriať a nezašpiniť sa kečupom? Veselá spomienka!
Na pošte stoja v rade vlhkí ľudia, vlhké ženy, vlhké deti, stojím tam aj ja, bielu obálku posielam do mesta, ktoré má zhruba 150-tisíc obyvateľov. Podávam úradníčke obálku s niekoľkými filmami, s čajom a jednou čokoládou, potom zaplatím, žena za okienkom stiahne žalúzie a odíde na obed. Moja obálka s nálepkou prvá trieda sa stratí medzi podobnou zámorskou poštou.
Ahoj Dominika.
Nieco som ti poslala, nieco pekne, budes sa tesit.
Ked prides, urobime velke veci, velke vylety pre dusu, pre telo, nech je silnejsie, nech sme to my.
Casto myslime na tvoj dom, na majaky, na basen Sylvie Plathovej, v ktorej pise, ze chce sediet na utese a cesat si vlasy.
Keď idem mestom s čiernym kočíkom, vidím dievčatá v krátkych sukniach , dievčatá v legínach s kyticami kvetov v náručí, kvety sú zabalené v papieri, dievčatá sú príťažlivo hlučné, mávajú kyticami, navzájom si ovoniavajú kvety a potom miznú, vzďaľujú sa, už nepočujem klopkanie ich topánok, už nepočuť ich smiech a džavot. Dieťa v kočíku spí, na tržnici kupujem od muža s maďarským prízvukom papriku, paradajky a tri broskyne. Dieťa spí, v pravej ruke drží cumeľ, na čelo mu sadne mucha, ktorú odohnám.
inak na Kysuciach nic nove, prudky dazd, aj niekolko hodinovy sa strieda s jemnym a horucim slnkom, ale to asi na celom Slovensku. mensie zmeny nastali v mojej izbe, ked som konecne dovrsila upratovanie vsetkych veci z internatu, teraz mi vo svikoch praskaju sufliky a skrinky.. ku veciam, ktore som skoncila patri aj precitanie Lorda Morda. napinave, az na ten stastny koniec. teraz sa chystam na Witolda G, polonofilmi milovaneho, teda predpokladam aj tebou:), pouziva nevsedny vymenovavaci (vypocitavaci?) element pri svojom pisani, tym mi ta trochu pripomina:). inak Silviu P poznam tak zbezne, nieco som si o nej zistovala, ale tusim som sa dozvedela, ze pise strasne smutne o smrti, ziadne "kuchynske"basne. a este ako som citala ten tvoj mail,mi doslo, preco som ju v zilinskej kniznici asi nenasla, hladala som medzi prozou. takze ma u mna (ta kniznica) este sancu:). na najblizsie dni sa chystam zmenit lokalitu jednej dediny za druhu, idem pozriet starku, tam ma maily nedostihnu tak sa nakratko s touto formou komunikacie lucim. daj vediet co mas nove..
Blíži sa koniec školského roka. Asi to cítiť vo vzduchu alebo čo. Keď som bola malá, tak som učiteľkám dávala ruže zo záhrady Ester Šimerovej - Martinčekovej, boli to obyčajné ruže bez stužiek a bez papiera, ruže čerstvo odstrihnuté z tej záhrady. Niekedy sme do schránky na jej/ich plote hodili list, blahoželanie k výročiu, k narodeninám alebo len tak k práci, že nech sa darí. Ruže nám však nedávala ona, ale jej sused, ten, čo býval pod ňou a možno, sediac pod obrazom zátišia v kresle, počul jemný buchot, cinknutie, keď Ester spadol štetec alebo jej spadla knižka, alebo jej spadla brošňa, ktorú si chcela pripnúť na blúzku, pripnúť si ju skôr, než si sadne za svojho muža na motorku a pôjdu do lesa k vode pozorovať kmene stromov, pozorovať vodu, odraz slnka v rieke, byť tam, aby ona mohla maľovať a on fotiť, aby si večer povedali, že im bolo dobre a inšpirujúco, že to bol jednoducho skvelý letný deň.
dnes bol vyborny den. rano som zacal jablkovym cajom, potom som uistil martinu ze na nu myslim, potom odpisal eve, potom sa vybral na kravi horu, tam som sedel na trave a sledoval co sa deje medzi mladymi matkami a ich detmi, no a potom kniznica tatarkove pisacky a stasiukova kniha cestou do babadagu na terase biskupskej vinarny, rovno pod gastanom na pravom kridle s ruskou rodinou na vylete a na lavom s polskymi studentami na studijnom pobyte. a bolo pekne. tak ako byva na liptove ked konci august a zacina september. ani teplo ani zima. trochu vetra. stasiuk pise o rumunsku a ja viem ze tam pojdem. budem sediet v temesvari na namesti, budem tam citat a pisat o avantgarde, mysliet na kone ktore ma budu cakat pocas cesty vlakom do sibiu a sighisoari. aj tym teraz zijem.rumunskom. rumunskym jazykom o ktorom mi raz guzi pred m.234 povedal, ze sa mi bude lahko ucit ked sa ucim po latinsky.ja som sa samozrejme neucil.nebol cas. ucil som sa inym veciam. a paradoxne potom ked som uz zil v bratislave zase ano. sedaval som v zahradach prezidentskeho palaca a ucil som sa latinsky. absurdne.cele je to absurdne ale vdaka za to.
maj sa dobre
Z pošty a tržnice idem rovno domov, nezastavím sa v cukrárni, nevypijem v kaviarni viedenskú kávu. Idem s dieťaťom, niekedy, inokedy bez neho. Doma pohladkám psa a jem čerešne, zjem veľa nezrelých čerešní. More je ďaleko, ale voda všade, je tu, tak zadržiavam dych a ponáram sa, pokúšam sa, samozrejme, že nič nejde len tak, samozrejme, že to chce cvik.
Záväzok č.2 na toto leto.
uz pred koncom len skusmo spomeniem, ze v Prahe bolo dobre a dobry vratnik nebol ale zla vratnicka, a tak som vo svojej plachosti vino daroval tete upratke zijucej na zizkove nech si nemysli, ze sa vsetci ludia zvlcili uplne.
a uz teda kocim a preco nie slovami prave Laca Novomeskeho
Dobry den!
Krasny den!
