A chcela som si objednať šumivé víno. A chcela som, aby Fíni vyhrali ten zápas, chcela som ísť domov, upratovať kuchyňu, umyť dlážku, zapnúť umývačku, odložiť do chladničky syr, sadnúť si a počúvať ju, že bzučí, že elektrina, že toto je nejaká civilizácia, spomenula som si, že chlapcovi s hnedými očami povedali máš cukrovku, no áno, máš ju, spomenula som si na modré kvety pri hrade v malom meste, že som mu tam čítala švajčiarsku poviedku o láske, že sme jedli jeden banán a ten bufet bol zatvorený, že sme potom kráčali hore kopcom a voňal chlieb, že sme si sadli, otvorili okno, pozerali film Babel , jedli puding a ja som mala v mysli kŕdeľ vtákov, veľké množstvo holubov.
.
Tie svetre som vyvesila. Nech schnú. Zamkla som dvere a ešte raz sa pozrela na rozkvitnutú čerešňu. Pohybovala som sa pomaly, na očiach tmavé okuliare, v tej chvíli som mala pocit, že uvidím viac, písmená na marhuľovom kréme na suchú pokožku, tá žena tam, že jej vidno zlatú plombu, keď sa smeje, že jej vidno klobásy v priesvitnej taške, mala som pocit, že sa ma opýta, či idem k starej mame, či si idem dať koláč s kávou, o siedmej večer, keď z bytu starej mamy vidíme prichádzajúce vlaky a lúky a hory, topí sa sneh, topí, dedo stojí na balkóne a fajčí, stará mama odkladá noviny, hojdám sa v kresle a pokojný večer, pokojný, pokojný večer.
Pred pol deviatou odtiaľ odídem. Mám bosé nohy a v taške málo peňazí. Viem, že doma máme studené pivo a víno, viem, že tie kvety aj tak nepolejem, uvidím stočenú hadicu a otca ako stojí pri kríkoch. Napríklad sa môže pozerať na vtáčiu búdku, napríklad sa môže pozerať do časopisu, na obrázky pri článku o zvieratách žijúcich v pralese.
.
Dostanem čierne topánky a toaletnú vodu Puma. Telefonujem mame, že ako vlastne prať v tej blikajúcej práčke. Chodím bosá a mrznú mi nohy, fialovejú nechty, pustí mi film o americkom lezcovi, tie silné ruky, hovoria, že je to pavúk, že mu to ide, hrá na gitare a na letisku sa učí španielske slovíčka. Má pieskové vlasy, hnedé oči, nosí čiapky a tlieskajú mu. Myslím si, že pretiahol veľa žien. Myslia si, že škatuľkujem. Vraj je krásny, vraj to čosi znamená.
Dostanem čierne topánky a o tri hodiny v nich odídem do bielo-fialovej ambulancie. Tikajú hodiny, lístky s vetami, ktoré nesmieme zabudnúť, nízke slnko, zelené rukavice na rukách tohto zdravotníctva. Prenikavé svetlo, rúšky na ústach, piesne hovoriace o veselosti, o živote v americkom štáte Alabama. Je to vlastne intímne, keď strčí prsty do mojich úst, keď sa pozerá na moje zuby, na môj jazyk, potom si sadne a napíše do kalendára nový dátum, nové stretnutie.
.
Niekoľko dní pred tým, než vypijem studené nápoje, vyvesím svetre a dostanem čierne topánky sedím na posteli pri radiátore blízko Štrbského plesa a pozerám film Tajnosti . Dlho sa kúpem a umývam si vlasy, prší a voda padá na ľadové kryhy v plese. Keď sa zotmie, vyjdeme vonku a zapneme si vetrovky, vidíme cukráreň, stanicu a troch Poliakov. Prežiť tie vzdychy, to hltanie vzduchu, keď prestane pršať, motať sa okolo vody, tam, kde nie sú lampy, sadnúť si na mokrú lavičku a pozerať sa na špičky topánok.
A potom opäť ísť a opäť sa kúpať.
A niečo si myslieť o filme Medvídek.
A klamať vlastnú hlavu, že ten potok za oknom je plný rýb.
.
Mohli by sa ísť pozrieť do Starej Ľubovne. K cestám a na sídlisko Západ. Kúpiť v obchode zeleninu a borovičku, korčuľovať sa a nechať kvapkať na betón vanilkovú zmrzlinu. Vidieť odtiaľ Belianske Tatry a vysielač medzi ihličnanmi, to všetko vidieť a zastaviť sa v drogérii, zhodiť tam na zem desať gélov na vlasy a dosť sa na tom smiať, vydať sa na cestu smerom do Poľska a vedieť, že kúsok severne za Poľskom by mohol byť Severný pól a v studených moriach gigantické veľryby. A tulene s rodinami a Laponci v teplom oblečení.
Mohli by tam ísť a potom mi o tom povedať. Mohli by si prečítať Haličské poviedky a aj o tom mi povedať. Spýtala by som sa, či sa most stále hojdá, či ešte kvitnú púpavy. Povedali by mi o tom pri víne, všetko, všetko, v prítomnosti toho, čo mi chce urobiť dieťa.
