A možno Sean Penn teraz nie je v Hollywoode. Možno teraz spí v nejakom drevenom dome vo Wyomingu a ráno pôjde chytať ryby.
R. povedal, že 21 gramov videl už štyrikrát, a že si máme dať pozor, keď ho budeme pozerať. Hovoril aj o tom mužovi, ktorému vyhorel byt a on potom sedel na lavičke v slipoch, fajčil a pravou rukou zvieral svoje lyže, lebo to mu zostalo, lebo len tie lyže a vlastnú kostru sa mu podarilo zachrániť.
Ten film formoval tieto dni. Naomi Watts skočí do vody, pláva, rozpráva sa v bazéne s kamarátkou a ona po chvíli z vody vystrčí ruku a ukáže jej fuckera. Naomi Watts sa vtedy usmeje. Je to pekné.
Počas týchto dní som žula zelené orbitky, nenosila visiace náušnice, dvakrát som bola v T-mobile, lebo oni tam stále niečo popletú a ja potom platím, počas týchto dní prežívam to, že sa mením, že sa opäť približujem k Svetlu. Je na dosah, oslepuje, dnes ma z neho rozboleli oči a hlava. Aj vtedy ráno, to Svetlo, keď som jedla za zatiahnutými oranžovými závesmi z misky vločky a napínalo ma. Vlastne nie, chcelo sa mi vracať, ale chcela som tie vločky zjesť, chcela som byť silná. Počula som aj kačky, ako sa hromadia pri rieke, myslela som na ne, že keď odletia tak určitý čas budú v tej rieke plávať kryhy a bude sa šmýkať, na žiadnu lavičku si nesadnem, neprečítam tam nijakú knihu. Veď tam, presne tam som si čítala len raz a zistila som, tam pod rozkvitnutou, sladkou a otrasne jemnou jabloňou, že vonku si čítať poriadne nedokážem, že mi stále niečo vadí, že potrebujem nejaký kút, napríklad tie miesta, kde chodia muži čúrať, tam, kde sa ma nikto na nič nepýta, tam, kde vidím veľa.
V ten večer, keď sme videli Elu, mala som v sebe lásku k Mammutovi, k zipsom, ku kapucniam, k vode, ktorá sa z povrchu nedostane nikde hlbšie. Stojí a vysychá, rýchlo. Lebo povrch je chránený membránou. Pomyslela som si, že Ela podrástla, pravdepodobne sme o tom aj hovorili, že sa jej menia líca, že sa usmieva, je rozkošným dieťaťom bez zubov. Prečo neviem povedať, že aj dospelí ľudia bez zubov môžu byť pekní, prečo?
Môj proces. Môj vývin.
M. mu uvaril v MT čaj. Pila som ho na balkóne a pozerala sa na ráno, akoby slnko chcelo odkopnúť hmlu a byť absolútnym vládcom nad mestom Martin.
S M. sme hovorili o tom, čo je nebezpečne blízke, o tej mačke, čo sa tam hrebie v smetiach, o tom, či by bol niekto schopný do nej kopnúť. Nemám rada mačky, ale keby tej mačke niekto ublížil, asi mi pukne srdce.
Aktivovala som si na čísle 12323 víkendové free sms správy. Tak píšem o širokej ulici a tých modrých plodoch pri plote, o čokoládach z Južnej Ameriky a Madagaskaru, že som si v MT sadla na posteľ a zo steny si čítala
because you climb
a že to bolo silné, to napíšem do správy.
Teším sa na Vianoce. A na 1. novembra. Ako budú všetci svätí stáť na cintorínoch a my ich neuvidíme. A možno nebudú stáť, možno sa budú obhadzovať lístím a večer zapália svetlá, ktoré vietor uhasil. Niekedy si myslím, že by bolo dobré byť tak večer na cintoríne a takmer cítiť, že všetci tí svätí sa ma dotýkajú, že ma držia za ruku.
