Káva s mliekom a cukrom je najlepšia kombinácia pre fakt, že milujem. Cukor sa mi zachveje na jazyku a ja ho prehltnem, zatvorím oči a aj tak cítim silný kontrast svojej červenej pančuchy so zelenou dekou, cítim, ako sa vzájomne dotýkajú, klebetia, ja som silón, ty si vlna, ťukám o niečom do počítača a malá Soňa z Moskvy v izbe nado mnou plače a potom je ticho, zrazu je ticho, pozorné, nemám pochybnosti. Soňa opäť reve, tak hladko a tá materskosť vo mne sa vyleje, obleje kávu, obleje ju a na mojej tvári zanechá stopy. Stopy zo snehu.
Je to výstižné, naozaj, prichádzajú krpci zo skialpinistickej výpravy, ich lyže a lyžiarky hrkajú, hrkajú na snehu a ja viem, že krpci sa vyzlečú, oblečú si nejaké farebné oblečenie, krpatá červené ponožky s kvietkami a potom vypijú čaj, budú ho chlípať a potom budú hrkať lyžičky, lyžičky dotýkajúce sa tanierikov s koláčmi, jablkový koláč a vysypaná čokoláda na jeho povrchu, zjedia tie koláče a budú silnieť na fitloptách, niečo budú cvičiť a smiať sa a krpec bude hovoriť, že sa teší, keď budú behať, hej, popri klasoch cez leto, popri červených makoch medzi koľajnicami a na jar na tej lúke bude vidno psov, naháňajú sa a čúrajú na kvety a kvety sú tým močom vyživené, dofialova, doleskla, zastrčené v tráve vyjadrujúce jasnosť, čistotu, podsatu života, kĺby drobností - lebo sú pohyblivé, lebo sú automaticky nákazlivé, blúznivé kvety, lenže teraz je sneh, vysnívaný, citlivý, touto zimnou sezónou prediskutovaný, teraz je sneh, náš, môj, náš, ich, rozvrstvený, promiskuitný a nikto mu to nezazlieva, fakt nie, promiskuita snehu je morálna, netreba mať výhrady.
Červený hrnček z kávy je prázdny, ale ešte stále vonia, klopkám lyžičkou na svoje srdce, Soňa reve, reve a ja počúvam jej plač, túlim si ju k sebe, zabalenú do plienky, s cumľom a v čiapke s prúžkami, túlim si ju k sebe ako zvieratko, ako kuriatko v škrupine, sledujem ju, jej ruské očká, oči budúcej Moskovčanky, horúčava jej detskosti spaľuje, všetko hnusné je preč a s týmto deckom je hĺbavo a fantasticky, je nám teplo, teplo v snehu, keď sneží a vonia káva, jej ruky sú teplé, prsty ako nitky, ako špagety, či čo, plienky ma dojímajú, Pampers a tak, Huggies a tak, ty kokso, dojímajú a sneží a je ticho, Soňa je ticho a náš pes si naháňa chvost a teraz sú všade anjeli, musia byť, lebo by to nebolo ono, v umývačke riadu sa vlní voda, vlny narážajú na breh, more, pena, pena na káve, malá Soňa, tričko s mackom a dotyky kojenca, výstižná ľudskosť v nej, dojatie, vzrušenie, popud splodiť milióny takých ako je ona, starať sa o ne, hej, v parku, hojdačky, lopty, balóny vo vzduchu, formičky v piesku, ktoré rád fotíš, Soňa tu, Soňa v Moskve, moje deti v hentamtom lone, moje deti vo mne, ja, sánkovanie, snehuliaky, robím im nosy, nos je mrkva; Soňa spí a srdce jej klopká, klopká ako letný dážď na dáždnik s bodkami, takými grankovými, červenými, úplné kakao, srdce jej klopká a ona podarene fučí, infantilná lokomotíva, 19. storočie, storočie pary, ty malá Moskovčanka, voniaš Annou Pavlovou a Irinou Sluckou, si Sibirôčkou a niečím tak kozmopolitným, nie, len dieťa, malé, kuriatko, dieťa, len to si. Preto tu spíš a ja ťa chránim. Moja maličká. Láska.
Možno sa už stmieva, z komínov sa dymí, napadne ma slovo koks, napadne ma farba očí môjho dieťaťa, pohyby zreníc, keď sa bude tešiť z lízatka, z pomaranča alebo z kašičiek, čo bude jesť, keď bude celkom malé, napadne ma že keby som hovoril jazykmi ľudskými, ba aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som len cvendžiacom kovom a zuniacim gongom°. Vyhrievam sa v tých slovách, sivé mača na priedomí, vyhrievanie na slnku, Soňa spí, dýcha, snehová vločka, točenie bubna v práčke, vŕzganie snehu pod všelijakými topánkami, sneh, čo vo vetre tancuje tango a iné horúčky, sneh, čo sa topí na tvári a potom steká, na chrbát a do duše, rozplýva sa, hej, ako tvoje bozky, sneh, v reči luxusnej Grónčanky Smilly qanik, sneh, ten sneh.
Ešte som však nedospela. Nikdy som si nezvykla, že musím ísť sama. Kdesi v mojom vnútri dúfam, že ktosi sa postaví za mňa a potisne ma. Moja mama, Moritz, nejaká vonkajšia sila.°°
Sila. Ty a ty. Tvoje kokaínové pery.
°1.List Korinťanom 13,1
°°Peter Høeg : Cit slečny Smilly pre sneh, str.453
