a z prachu boleli oci, stipanie, aj zo zltych taxikov, tie dobre pocity, ked som videla cervene sandale bez opatkov a povedala som si, ze nie, dnes nie, dnes ich naspat polozim do skatule a necham ich niekomu inemu, tie dobre pocity, ked sme utekali cez stvorprudovu cestu a nad oranzovymi bytovkami sa blyskalo, odfuklo mi oranzovy sal a voda bola tazka,
Malwa mi hovorila o lete v roku dvetisicnieco, ze kazde rano sedela na balkone a pila kavu, ze pocuvala more a Sozopol, jej milovane mesto,
utekali sme pred burkou okolo rozkvitnutych jabloni, let bielych lupienkov, odomkla som dvere a pozbierala som vyvesene tricka, napisala som jednu spravu, z chladnicky si vybrala vodu a hodinu som sa pozerala na blesky, vasnive tvrde blesky.
Som taka, ze vsade zbieram kvitnuce rastliny. Teraz mame chryzantemu a tie fialove kvety z trhu, kupili sme ich v nedelu cestou z pravoslavneho kostola, magickost, vznesenost, zadymenost, drevena dlazka pokvapkana voskom, veriaci so stihlymi svieckami, dotykali sa ikon a navzajom si bozkavali ruky, pop sa ma pytal: kak se kazvas ? a ja, ze Anna a jeho phlad, ze dobre, ze moze byt a vlozil mi do ust Corpus Christi, potom mi niekto utrel usta a niekto mi stupil na nohu, kadidlo, spevy a tie stare zeny trpiace chronickymi ochoreniami chrbtice.
Casto sedim s vylozenymi nohami smerom k slnku. Nenosim nausnice, bez nich sa teraz citim cista. Ze ma nieco cisti, vlastne ani neviem, co to je, co to znamena.
