Stopy v snehu, prvky tam, sú to kačky a kormorány, ich odtlačky na ploche, v ploche, vrstvy ľadu a snehu, trčia skaly, praská ľad. Kráčame popri vode, letné šušlanie toku sa zmenilo na stálosť, na mĺkvu situáciu, v ktorej vnútri sa dejú pôsobivé zmeny, tento odkrývajúci sa priestor pri priehrade, žltý čln, brlohy zvierat nevidno, ich stopy však signalizujú, že sú pevné, že vedia, čo robia, tie líšky, tie zajace, tie srnky, čo z diaľky pôsobia anorekticky, modelky dnes scukornatených plôch.
Vzduch tuhne, pôda tuhne, nájdeme umelé kvety a pri nich plot, cintorín, narkoticky sa chvejem, je to pohybmi vetra, táto biela, už som naučená, že sneh sa neje, inak by som to robila, inak by som sa nasýtila až po okraj, vyvracať sneh, možno by bol tečúcou vodou.
Hovorím mame, že by bolo pekné, keby sme mali takéto zuby, biele ako tento sneh.
Predtým sme smerovali inde. Ihličie, výrazne zelená až čierna, krčma, že ak máte hlad a smäd, navšívte nás hneď, hory v hmle, iná kvalita snehu, že gumy na kolesách auta boli zaskočené. Tí, po ktorých sme išli rozprávali o mačkách, čo behali po krčme, o víchrici na hrebeni, viezli sme sa domov zaseknutí medzi lyžami a palicami, plánovanie výletov, príbehy, napríklad Julské Alpy, Slovinsko, Karpaty.
Vraciame sa, keď zapadá slnko
"Odvez ma znovu domov
nech sa vztýčia svetlá lámp
krúž s autom ako mesiace
zapadajúce na zadnom sedadle." *
a hľadáme súvislosti medzi hlavným prúdom túžob a večernými tradíciami, napustím si do vane vodu? Urobím si z vlasov leviu hrivu? Utopím sa alebo sa len ponorím? Súvislosti medzi tmou, svetlom a mokrými ponožkami, lebo som si neobula topánky, keď som bola vyzdvinúť pizzu, u susedov robia, škatule, z ktorých sa parilo, dva stravné lístky a mince do dlane toho, čo vybavuje objednávky,
vravím, že už musím ísť, že teraz tu počujeme Led Zeppelin a tam niekde čakajú hrubé knihy, Woolfová - Němcová - Tokarczuk - Capote, musím a opäť sa vrátim, aby mince a slová štrngali.
bonus: táto dáma a niečo o jej práci
*Leontia Flynn
