Tak bolo, keď som išla do knižnice a ponáhľala som sa. Ruže. Pastel. Cukrovátrstina. Cukrová vata. Kryštálový cukor. Šla som rýchlo, knihy boli ťažké acestou samí ľudia, júnové tváre, tváre, tváre, pohľady v slnku a plachty nadterasami sa triasli, trepotali, lebo chcelo byť daždivo, aj zástery čašníčkamskoro odleteli, aj poháre s čapovanou kofolou za 4 Sk, aj zmrzlina, džús zpomaranča okolo nej, slamka. Dieťa to jedlo, dieťa v sandáloch, na stole knižkaSmelý zajko v Afrike.
Radostné spomienky. Nič iné.
A v knižnici prišli za pani vnúčatá. S cumľou, s jogurtom, kolieska na kočíkuhrkotali po dlažbe, mama vysoká, čierne tričko, letný strih.
No.
A je ticho. P+E = svadba. V júli, na ranči, uprostred lúky, pečené prasa opolnoci, lúčne rastliny ako výzdoba, ovocné koláče, torta, smotana, Evkinešaty.
Tak sme sa o tom bavili. A ja som sa učila. A pukne mi mozog. A chcem maťdecko, nie jedno. A chcem sa s nimi hrať. Na levy, v zoologickej záhradepriamo, chcem im kupovať šaty, chcem ich kúpať, nafukovacie hračky, pena, budepršať, keď sa bude kúpať, po lezení sa bude kúpať, po galériách, kde budú snami chodiť, pozerať si tam knižky, pobehovať, pokrikovať, až nás vyhodia.Londýnske galérie. Parky, kde sú trávniky pre lopty našich detí. Môžem ich tamprebaliť. Rozprestrieť deku a položiť ich tam nahé. To najmenšie, hej, nech sirozcvičí posratú riť (zadoček).
Londýn, letenky, akcia, predĺžený víkend. Deti, láska, pre ne matka úplná.
Lenže bližšie je ich plodenie.
Na to sa teraz predovšetkým teším,
(jupí).
A na našu svadbu. Na moje šaty. Na svadobné oznámenia, ktoré spolu vytvoríme,naše, teším sa na jedlo, zelenina, ovocie a absencia alkoholu, možno len víno,napríklad portské, na sandálky alebo baleríny na mojich nohách, na gotickýalebo drevený kostol, na fotky, nijaké kamery, na to prisahám pred Bohom,na ten sľub.
Najviac sa teším na kvety. Lebo vtedy ich človek dostane veľa. Určite. A eštekeď to tým hosťom zdôrazníme...
A bodka.
