hello, my love
niekoľko zubov a žuvačka. V škole sme sa rozprávali o tej poézii a myslela som na to, že je v nej Jeruzalem, ženy, čo trhajú sliepkam perie, je tam more, žltá farba a jas, je v nej hotel v Tel Avive a muži, čo trávia noci so ženami. Rozprávali sme sa o Balkáne, vravel, že nám ho praje prežiť, teraz, ešte skôr, než ním prenikne globalizácia, pocítila som vtedy vo vnútri príjemný mok s obavami, sobota, marec, vlak, Sofia - Šumen, chcela som vidieť farbu ruží, všetky zvieratá a kamene pohoria Pirin.
Okrem iného sme dnes počúvali S.O´Connor na MySpace a čistili sme do polievky mrkvu, zemiaky, kúpila som si sprievodcu po Bulharsku a dali mi zľavu, len tak, lebo som si popýtala a videla som v novom dome nové koberce, videla som mráz a stará mama uštrikovala pre majlav ponožky a kým sme sa rozprávali, vyšívala, chcela mi urobiť praženičku, veľa toho, čo si treba zapamätať, na obruse žlté tulipány, vianočné pohľadnice, lieky v škatuľkách, telefón, okuliare, teplý radiátor, hrnce, ktoré poukladám tam, kde patria. Cestou domov sa vo mne v aute všetko zmiešalo. Pocity, očakávania, zmeny v prírode, táto krajina, kde žijeme. Mentolové cukríky v aute, že je to sever, vravela som si, ľad a sneh a psy so svetlými očami, ľudia, čo majú na oblečení kožušiny a v oceánoch plávajú ryby a stále som si niečo vymýšľala, o jari tam, o kvetoch, o mojej posteli, nad ktorú si zavesím obrázky, pár fotiek, kúpim si narcisy a postavím ich na stôl, oblečiem si tie okrové pančuchy a napíšem sms, že som plná krásy, no aj tak chýbate.
A prečítam si Jánovo evanjelium, poviedku o Nevade, pár strán z denníka V. Woolfovej a umyjem si vlasy. Ako dnes ráno, toľko pary, že sa tam nedalo dýchať.
A teraz, kým sa neskončí tento večer, budem jesť grep, piť čaj a čítať si Miau. To mám rada.
