Akoby sme sa všetci stali nepretržito rozhorúčení. Slivkami, lekvármi, jarovou vodou, prílišnou organizáciou práce, toto rodeo, nenávidím otázku : o čom píšeš?, zapamätaj si, musíš, budešsi to pamätať, navždy, navždy tie roky; popri umývani riadu, štrnganíhrnčekov - hlina o sklo, sklo o plast, zurčanie, tá riava, nariasená,volány tečúcej vody, čulé ulievanie, povstanie - už nechcem, už nebudem,počúvate Zbigniewa Preisnera , žeby harfa?
Tu, tu a teraz, hudba zTajomnej záhrady , tento spravidla dojímavý september, nepoškvrnenésvitanie, brieždi sa, spotené vychádzanie a odchádzanie svetla, formičky, zarosené formičky v piesku, kryštalické koláče. Spŕchnutosť na bolesti.
Field of inocence.
Dobytá/dobitánecelistvosťou, voňajú huby, dnes som jedla plávkovú polievku, buchty,barokové buchty s makom, ten tvar, cukor, cukrová trstina, obedovaťblízko pri kuchyni, kde sa ešte určite chveje krikľavá záclona, kĺzavé umeniebez uznania, iná domácnosť, kaktusy a dom na rohu - dnes, dnes dvedvojité smotanové zmrzliny, Sociálna poisťovňa, Zdravotná poisťovňa,rozjarené stretnutia. Žeby?
Dráždivý chodník, toľko nôh, toľko topánok, mama, mama a otec,počujem vás, ja - vaše dielo, vyvíjajúci sa výrobok, ten tečúcipreplnený plod, dieťa, myslím na chodník pred škôlkou, kde je napísané ružovoukriedou:
Som doma aby si vedel
Betónový chodník, veď ty nemôžeš byť impotentný. Osŕkam chodidlami trávu na kraji, výstavu v galérii, celé toto čisto ženské zaváranie, krpec má učiteľku Lizbeth,pomedzi zaváranie sa šíria takéto reči, oddychové neubližujúceklebetárium, četujem s krpatého spolužiačkou, je mi milo, ona je milá,JA - zrazu VeĽkÁ sestra, vravím mame, že má vestu ako Kate Moss vo francúzskom Glamoure.
Tak ma konečne prehltni. Ja sa nechám.
