Včera ráno sme zazvonili u susedy, v jej dome, je maličká, že my sme veľké, že sa dostaneme tam, kam ona nie, tak odťahujeme kuchynskú linku, utierame prach a v ružovom Pure si plákame ružové handričky, utieram medaily jej manžela, magister farmácie, tenista, diplomy z roku 1947, na dlážke je miska a v miske jedlo pre jej slušivého kocúra. Maľujú jej okná, zalamuje rukami a hovorí : som, deti, som kolika, na krku má zlaté retiazky a v polici knihu od Daphne De Maurier, tikajú hodiny, porcelán, mušle, mušle, lebo s manželom chodievali k moru a on si to musel doniesť a ja to musím teraz opatrovať.
Utieram jej prach na skriniach, polochromý pes Bleky si pchá pod vankúš na posteli hlavu, slnko práve vniká dnu, cez záclonu, cez drevo, na noviny, na rádio hrajúce niečo od Mariah Carey. Na kôpke pohľadnice, z Bruselu, z New Yorku, z Nemecka, gauč s bielou dekou, vankúše s kvietkami, na terase muškáty a metla, biele plastové stoličky.
Chcem si to všetko zapamätať. Napnúť svoj sluch. Pomaznať to rukou.
Premiestňujeme sa. V sukni ako A, okolo galérie, sivé nebo, prehánkový dážď, v záhrade galérie všetko biele, stoly, obrusy, kvety, čašníci, ich košele, zatpknuto sledujú dážď, kostolnú vežu, z centra počuť hlasnú hudbu, silný vietor rozmetal lesklé balóny, čo uleteli deťom z rúk.
Premiestňujeme sa. Koncert u baptistov, americké, sedíme s Evkou na záchode a cez stenu sa rozprávame, že je to ako z Domčeka v prérii, aj tieto zámky na záchodoch, na umývadle pohár, zrkadlo, čistý svetlý uterák.
V aute sa tlačíme, Evka nám ukazuje svadobné topánky, budapeštianske, skutočne vynikajúce, za vynikajúce by sa patrilo dať výkričník. V taške mám knihy, držím tašku, večer pod perinou, kým iní spia, vtedy si čítam, lietajú muchy, žlté strany, nejaký typ písma, čítanie :
Stáli sme pred oknom. Vedľa mňa bolo to plavovlasé dievčatko. Malo na sebe starú náprsenku zo smokingu a od molí prežratú spodničku. Svoje „You´re a Barbie girl" vliekla v črievičkách jej prastarej mamy. Moja veľká materinská ruka úplne obopla jej malú dlaň. Pozerali sme sa, ako stromy v záhrade ohýba vietor, a možno sme mysleli na to isté...*
/včera/
.
Vysvedčenia dávajú. A deti kvety. Je ráno. je osem a z autobusov kráčajú mladiství, hiphoperský look, v rukách obaly na vysvedčenia, v obchode do košíka ukladám jogurty, predavačka krája suchú salámu a usmieva sa, keď hrá Coldplay: The Scientist.
K raňajkám, pekne prestreté, mama chcela tak, ticho jesť, trhať si z čierneho rožka a cítiť z pary nad hrnčekom fenikel, k raňajkám čítať, k raňajkám si obzerať fotky na chladničke.
Mama krpcom kúpila červené perníkové srdiečka. Aby mali radosť. Aby sa tešili. Aby sme vedeli, že sa máme radi.
/dnes/
*Anna Gavalda : Miloval som ju
