22.00 pm.
Knihy odtiaľ, šál, ktorý som si odviazala z krku,horiace líca na gauči v miestnosti s tmavou drevenou podlahou, po pitíčaju nasledoval pohľad do zrkadla na vlastnú horúcu tvár v malej kúpeľni sveľkým oknom, umyli sme hrnčeky a lyžičky, pena v umývadle.
Tak bola tma a vietor, svetlo lámp a utekajúcedeti, sneh v horách a nákup v obchode, mraziace boxy, studený špenát,gýčové nočníky, stáť v rade na syr s dierkami, stáť na salámu. M.vravel, že to neznáša, ja som vravela, že tiež, ľudia, ktorí by mi pre lacnéparadajky pichli nôž do srdca, ak by sa im neušlo, ak by som si zobralaposledné kilo.
Čaj som pila aj v Martine. Taký z mäty, ktorúM. nazbieral s mamou niekde blízko lesa. Sedela som v izbe na posteli, nastole kôpky kníh, Anatómia, Biofyzika, Biológia, oblaky nad Veľkou Fatrou satrhali, čítala som o Brooklyne, o hoteli vo Vermonte, o teplommužovi, ktorého zradí jeho stará láska. A on zomrie, na chodníkuv Brooklyne, niekde blízko križovatky, muž zomrie v náručí dobrejNancy. V Martine sme kráčali popri parku, popri starých bytovkách, vošlisme do jednej z nich a tam sme sa potichu bozkávali. Myslela som si,že niekto odchýli biele dvere, z ktorých sa odlupuje farba, z dverívybehne biely kučeravý pes, ten človek povie psovi psst, kľukne si, zabalí sa do deky, vezme psa do náručiaa bude nás mlčky sledovať.
Čo urobíme, čo povieme, ako sa to skončí, kam potombudeme smerovať.
Smerovali sme hore kopcom, aby som zjedla polievku,krémová polievka z húb, bol tam kuchár v bielej čiapke, jedli smev kúte, hovoril so mnou a bolo to dobré. Všetko. Celý deň,kníhkupectvo s detskými knihami, stanica Vrútky, bezdomovci, párokv rožku s kečupom, dážď, hmla, dážď, stanica Martin a káva zautomatu, ktorú som pila čítajúc knihu na strane 123.
Čo je napísané na tej strane, neviem.
Ešte stále myslím na včerajšiu debatu o elektrickomprúde. O tom, čo je vodivé, o bleskoch, ktoré nás môžu zabiť, stresz nebezpečenstva. Otcove trekové ponožky vymením za žlté silónky, oblečiemsa a idem von, kráčam po listoch a mlákach, po tráve a kamienkypod nohami, stretávam ľudí so psami, chlapcov s loptami, kúpim zubnú pastu, na ktorej je obrázok snehovej vločky,kúpim noviny, lebo viem, že otec si ich rád prečíta pri ohni, že bude zapnutýtelevízor a mňa to rozčúli a potom nie, zatvorím dvere a budeto.
Mám rada, keď je takto, sobota popoludní, cítim oheň a aviváž,ticho, niekoľko vtákov, ktorí tu zimujú, vráti sa brat O., vráti sa od starejmamy aj so slivkovými knedľami, urobili ich spolu, brat a stará mamaa my ich potom v kuchyni jeme, horúce slivky, horúce líca.
Napadlo mi, že by som sa rada ponorila do riekys ľadom, čerstvý dych, podchladenie a mentol.
