Vlastne prichádza veľa podôb lásky, úplnej podpory. Z červených citrusov mu postavím dom a na balkóne bude kvitnúť slnečnica. My nevravíme, že to, čo prichádza je Veľká noc - šibanie, Veľká noc - oblievanie, Veľká noc - sviatky jari a zajačik ,Veľká noc - patrí sa ísť do kostola, lebo sa prebaľujeme. Odkrývame sa ignorujúc sviatkovokostolný životný štýl. Chce sa mi grcať (z takého), aby som bola úplná. Preto práve s tebou vždy rada hodím reč a snažím sa ťa svojou rozhádzanou láskou milovať. Veď dokelu, ty nesedíš na obláčiku a nehráš na harfe.
Zlupuješ mi povlak na vnútornostiach. Poriadne ma dezinfikuj, nalej do mňa Savo , posyp ma Fixinellou, ústa mi vytri boraxglycerínom, nech som pripravená. Abecedová hráčka našich slov. Nechávaš ma vyrastať v milimetrových potešeniach. A výsledná radosť je slečna sa teší na tretiu. Nie som nad parou, že akože to vždy vidím, ale keď už, tak ma to zlomí. Rozláme. Nerozhádže, len prevetrá. Celkom prirodzene.
Dnes ma doma čakali biele papiere popísané krikľavými fixkami (to mama, nezbednica) :
Anna, prosím, poriaď ma. Dúfam, že takýto neporiadok nemáš aj vo svojom srdci. Tvoj písací stôl.
Anna, prosím, poriaď ma, chcem si cez deň oddýchnuť, aby som ťa v noci pokojne sprevádzala spánkom a snami. Tvoja postieľka.
Nalomilo ma to. Preto si teraz skackám ako žabka a ukladám do seba zlomky. Zlomeniny. Úlomky.
