Tulip

Susedia dnes hovoria o psom počasí. Lebo príliš prší, príliš fúka a všetci máme nepekne mokré nohavice a obuv. Utieram hrnčeky, zalievam pre mamu nepríjemne tuhú zrnkovú kávu a zabalená do kohosi presakujúcej, bolestivo vynikajúcej hudby sa zameriavam na jednu hlúpu kvapku dažďa a nič. Pozerám sa na strechu oproti, na bahno lepiace sa na topánky, na nepohrabané vlhké lístie, na tulipánovú kyticu zmierenia. Vietor mi kradne dáždnik, ja mu vravím, že prestaň, že nechaj mi ho, veď nechcem vypadať ako kurčiatko. A on, že no a čo, mňa to baví, je rozkošné, aká si mokrá, všetky súčasti meteorológie sa na tebe bavia a ja najviac. Tak sa durdím, že je trápny, ale on sa len smeje. Čakám na ulici pri Poľnonákupe, kým ma obídu špliechavé autá, kým budem mať voľnú cestu, aby som mohla dupať po kašičke z lístia a hnedého blata. Túžim po zelených čižmičkách so žabkou vyššie nad pravými členkami, po bodkovanom dáždniku a veku od 4 – 8 rokov. Ale mám o 2 týždne 19, ak dobre počítam, lebo v matematike som nikdy nebola dobrá. Spýtajte sa ma koľko je osemkrátdeväť a ja buď použijem prsty, alebo na to vôbec neprídem. Vôbec nemám žiarivý intelekt a moja logika je zanedbateľná. Ale teraz musím

Anna Strachan Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny