
Je pred búrkou. A možno odíde, asi sa stratí a neostane po nej ani mláka vody. Keď sme umývali auto, voda na mňa striekala, dosť striekala, bola dráždivá, prášila sa, pravidelne odporovala dnes sarkastickým, neaktívnym stromom. Celý deň našu Mačku prenasleduje mačka staršia a väčšia, chce jej svojim pohyblivým telom odcudziť mláďatá, malé mačky, pretože ona tento rok neporodila. Chýba mi praskanie ohňa, oheň dnes vo mne práchnivie, prebúdza sa pozostalosť čohosi číreho, prekvapujúceho - ako kvetináč droždia, kvások, ktorý bude chlebom, v areáli autenticity chcem niečo dostať, byť obdarovaná, daruj mi krveľ. Vonku počuť brechanie psov, mnohotvárnosť áut, vidno páskované periny, čo sa nehanblivo pretŕčajú celej ulici. Nejasne rozoznávam hybnú a neistú príjemnosť, akúsi nezaujatosť voči okolnostiam, dokážem prijímať - len teraz, pľačkám sa vo vode, pijem spenený nápoj, žabky na bosých nohách sa miešajú s poletujúcim prachom, poletuje ako sneh, len nie tak dočasne, prach nie je dočasný, štípe ma v rane od žiletky, v poškriabaní Mačky, nezopsujem sa, nik ma nevyplieni, teraz sa topím v prúde údivu nad videným. V meste hrajú na harmonike, pečú prasa, šesťročné tanečnice tancu
"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené