Pustila som sa do knihy Manekýn, staré panské sídlo v lesoch štátu New York, tak, keď sa zotmie, sedím v posteli, čítam si a čakám, kým ma pozvú s príborom v ruke večerať. Aj pri večeri sedím s knihou, vidličkou drbem do ryžového nákypu, oranžové svetlo a biely obrus, z hrnčekov s čajom sa parí.
Autobus sme stihli. 15 km chôdze po lesoch a lúkach, videli sme pri potoku vydru s fúzikmi, lesníkov, ktorí sťahovali drevo, klopkanie ďatlov, stopy vlkov, jeleňov a iných zvierat. Šmýkalo sa mi na ľade, vôňa smoly, prízemná hmla, Kriváň na dosah ruky.
Toto sa nám páči. A teraz sa už ponáhľam, láka ma Manekýn a tie americké lesy.
Škoda, že ste tu neboli.
"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené
