Kúpem sa dlho, dlho a keď mi je skutočná zima, vyjdem z vane a všade voda, odstraňujem ju a nájdem svoju posteľ a telefonujem dlho (love, love) a čítam si poviedky o ľade na Islande, čítam knihu o mori, o mesiaci jún, stredomorské pobrežie, málo turistov, zakrútená zmrzlina, žena s dcérou, ona v šatách na ramienka, šálky na poličke, voda kvapká do drezu, čistota, ona a more, ona a vánok, ona a jej dieťa spiace na gauči, zlepené vlasy na čele, vezme dieťa a drží ho v náručí, stojí pri okne a pozerá sa na dievčatá v krátkych sukniach, polovica zadku von, dieťa je spokojné, spí, spí.
Sníva sa mi o jeseni, o našom kopci v novembri, o Zadnom háji a Baranci,
a keď sa otočíme, tak mesto, jesenný opar,
sny o tom, ako si jeseni vezmeme bicykle a bude nám zima na uši a pôjdeme až k vode, k nej priamo, hádzať skalky, farebné stromy, suché listy,
a v kamienkoch odkazy, slová, ležíme, bozkávame sa, skáčeme, pijeme víno z fľašky, čaj z termosky, pri vode, pri kamienkoch, pri kráse.
Vstaneme pred pol ôsmou a krájame paradajky, žltý syr, kúpime si pečivo a jahodové acidko, počuť Američana thajského pôvodu a jeho priateľku Dánku, sprchujú sa, jeden alebo druhý, videla som sviečku pri vani, zapaľujú sviečky, smotanové sprchové gély s olivou, spia tu dve noci a potom odídu vlakom IC do Prahy, sprchujú sa a ich kroky sú tiché, biely uterák na Dánkiných vlasoch, sadne si na balkón a pije z hnrčeka kávu, parí sa z neho, chúli sa do deky a potom si suší vlasy a my odídeme do Slovenského raja a odparkujeme tam auto a v lese turisti, rady, rady, rady, malý psík sa trasie od strachu, bojí sa rebríka, bojí sa zanedbateľného potôčika.
Cestou späť stretneme poľský pár dôchodcov, sedia na pňoch a fajčia, možno predtým zjedli nejaké lesné plody, možno sú ubytovaní dole v kempe, alebo sem len tak prišli, na volkswagene s gdaňskou značkou, žena v sukni, šľapky, biele silónové ponožky, károvaný dáždnik, taška cez plece, obaja po šesťdesiatke, on spokojný, ona spokojná, pekný život.
V Podlesku sa vytrepeme na štrnásťmetrovú vežu, horolezecké sedačky, urobiť krok a pár metrov letieť a potom sa začať hojdať, bojím sa a neviem urobiť krok, urobím krok a zletím do hĺbky a je to vtáčie a silné a čisté a výhľadové a neznesiteľne príťažlivé a adrenalínové, sadnem si na trávu a pozerám ako skáče najstaršia sestra a smejem sa, ručí ako jeleň, ako zranené zviera a je tu strach, či to nie je infarkt myokardu, či to nie je šok; ľudia so zmrzlinou, veža, Maďari, čo tlieskajú sestre, poštípal ma mravec, pagáč od Adamovej babky.
Večer si sadneme s mamou na gauč a hovoríme jej o tom, o tom skákaní a vetre, o kežmarskej nemocnici, návšteva Andyho na internom oddelení, kvapkajúce infúzie, laptop pri Andyho posteli, pokrčená plachta, kvety a zapnutý televízor v jedálni, sestrička s transfúznym vakom v ruke, pacienti, šuchotajú papuče, muži bez slipov v páskovaných erárnych pyžamách, zapadajúce slnko, nemocnica sa prerába, tesco taška s broskyňami, ďatlami a džúsom pre Andyho, na detskom odddelení plače dieťa.
Všetko jej to porozprávame, dlho telefonujem (love, love), kúpem sa, kúpem, kým mi nie je zima a uši mám plné vody a vody a zaspím, koniec víkendu.
...
20:40, šiesty august, zavárame broskyne, nalej tam letnú vodu, plné brucho broskýň, teplé pršanie, hlavy kvetov zatvorené, prejdem sa po daždi a zamknem vchodové dvere.
A film, áno, to predovšetkým.
