Ísť za tým, znova a znova.
Večer píšem dlho poviedky, ide to a nejde, s nohami robím všeličo a pozerám si pohľadnice, čítam knihy a časopisy, príbeh cudzí a môj, jem bonbóny a chlieb s uhorkou, poobede sa mi snívajú sny, Krpec sedí blízko a kreslí, Terezku, jej tvár, počúva Jimmiho Hendrixa, niekto vonku práši koberce a ja si dlho umývam vlasy a nikdy nepretancujem noc, nikdy nemám tieto šaty pre večené pohľady, mám ich pre noc, pre sedenie alebo ležanie na stole v záhrade, pozorovanie hviezd, prechádzky a kúpiť vodu na pumpe, k tomu noviny, listovať, večerné rýchliky a spotené telá mladých dievčat pred diskotékami, nechcem tam, nech ma aj volajú, nechcem punkovú káro sukničku, tmavé pivo, ktoré mi nechutí, temné oči, prisbôsobovanie sa. Nemám rada tie diery s hlasnou hudbou a istý druh vyjadrovania sa, potrebujem voľnosť, džez, výhľad, tie pesničky z rádia stlmené ľudskými hlasmi, smiechom alebo klebetením žien z vedľajšieho stola, slobodu, ktorá je slobodná, zodpovedná a nie pomýlená.
Počujem vodu, žblnkanie, strieka z hadice a ja som si ňou poliala nohy, nadýchla som sa na celý deň.
*dnes potešilo :
* : poháre, šálky tam
* : svetlo
* : blízkosť, napríklad
* : plážové (K.Hybenová)
* : ráno, možno
