Dobre, už som na druhej strane. Teraz ty. Je pekné byť za vodou. Pozerám na teba a som nadšená. Neviem prečo, asi pre radosť, že môžem byť s tebou v horách. Môžeme sa spolu pozerať na svište. Splniť si sny o o Račkových plesách pod Klinom – už tam budeme – tam, kde je deň stvorený pre deti predškolského veku a svet tu žije vo farbách hrejivých slov a temperami počarbaných dobrodružstiev. Ľahký a krásny. Keby bol taký farebne sýty stále – myslím ľahko zvonivo sýty, neviem, či by som sa stávala zbudovanejšou a šťastnejšou. Lebo malé deti nerozmýšľajú objektívne nad vojnami a takými zložitými problémami. Je im síce smutno, aj pri pohľade na slzu v oku dospelého a choré káčatko, ale vyžalujú sa mame a ona im povie niečo, čo ich uspokojí. Len ti vravím, detskosť je potrebná stále, ale pocit vodovofarbovej detinskosti, nezodpovednosti, prenášanie sa a spoľah z mamičky na otecka len tu. Nachvíľu. Na pár hodín nášho života, aby sme získali chuť do bojov tam dole – kde sa začínajú chaty, hotely a cesty, po ktorých sa pohybujú autá. Už sme tu. Vidíš tie plesá. Pôsobia báznivo. Bála by som sa vyzliecť a ísť plávať. Ale nič to, sadnime si. Zjeme to, čím tisíc metrov nižšie pohŕdame. Aj v tom je čaro našich hôr. Nadovšetko si uvedomuješ rozkoš a zároveň svätosť jedla a pitia. Frajer mojej spolužiačky ma niekedy vedel zmiasť. A vyviesť z rovnováhy. Človek by ani nepovedal, aký je povrch silný. A pri ňom šantiaca špina. Presne, ako v tej reklame. Krásna žena v perfektnej kúpeľni. Krásny opravár v čistých montérkach. Science Fiction, pretože to nelieči a neopravuje nič. Povedz mi, čo to má ten chalan s dušou? Spýtal sa strapatej feny: „ Tak čo, chodíš s niekým? Máš pravdu, treba striedať.“Je mi ho tak ľúto, až ho musím mať rada. Vedel ma zraniť, lenže ľútosť je väčšia. Je to tak, ako si mi to nedávno prečítal – „Dieťa, ktorému odoprú lásku, po ktorej túži, kopne mačku a v hĺbke duše skryje svoj tajný pocit viny; druhé kradne, aby si kúpilo lásku za peniaze; a tretie sa pokúša podrobiť si svet a vždy je tu vina a pomsta a ešte viac viny. Človek je jediná živá bytosť s pocitom viny.“ * Tak si myslím, že podstata zla začína v detstve. Nie v deťoch. V rodičoch a okolí, ktoré detstvo dieťaťu vytvára. Vieš, ten jej frajer mi raz uštipačne povedal, že mám čítať tie ženské magazíny plné obrázkov drahých šiat a doplnkov a mám sa hlavne zamerať na zakázané strany, aby som to vedela, čo najlepšie urobiť svojmu samcovi.Máš pravdu, robí ma to smutnou a príliš uvažujúcou. Už sa nerozprávajme o smutných veciach. Môžem si ľahnúť na tvoje brucho? Aj ty sleduješ trávu? Až budeme mať deti, neodoprieme im lásku. Na spolužiačkinho frajera zavoláme mamu Boha. Teraz sa mi zazdalo, že náš život je hudba. *J. Steinbeck – Na východ od raja
