Na bicykli veľmi rýchlo vychladnem, kľučkujem pomedzi autá a dôchodcov čakajúcich pred mäsiarstvom. Možno majú zlacnené karé, možno kurčatá z hydinovej farmy. Míňam obchody s topánkami, papiernictvo, blonďavý pár v trekových topánkach, čo rozpráva akousi cudzou rečou. V centre sú kolotoče, bliká červený nápis Evolution, spieva Aneta Langerová, v nafukovacom zámku skáču výskajúce deti s cukríkovými korálkami okolo krku. Tlačím bicykel a sledujem všetku tú parádu. Kolotočiari bývajú v maringotkách, v bielych s kvetináčmi a kovovými stoličkami na úzkych terasách. Sušič na prádlo je prázdny, ženy sa opierajú o zábradlie a fajčia úzke cigarety, ich nechty sú červené a čierne, čierne a lesklé, pripomínajú hrdinky mexických telenoviel. Nevkus, nevkus a testament pôvabu.
Pôvab vychádza z pomalosti, no nikdy nie z meškania - ako zdanlivá lenivosť, ktorá ustavične kvitne. •
Udržiavam si citelne pomalý krok, v záhone pri chodníku kvitnú nezábudky, hmlisto sa kývu, modré naftalínové guľôčky pomedzi ich stonky, na tráve psí výkal ako nevraživý klenot.
Zamknem si bicykel, v knižnici sú otvorené okná, na ich skle prilepené farebné tulipány. Hrebiem v poličke s písmenom D, škúľavá žena v rokoch rozpráva o sťahovaní, o koláči z piatich žĺtok, dramaticky sa smeje a z tašky vyberá hŕbu detektívok.
Požičiavam si Vtáka na jednej nohe a Milenca od Marguerity Durasovej. Domov sa ponáhľam, na bicykli je chladno, smrteľne vážne mi vejú vlasy, chladničky na mojich stehnách. Deti zo Špeciálnej školy vystavujú na plote svoje jarné práce, pukajú pastelové žuvačky, pukot bieleho hrozna a bielych čerešňových kvetov. Jar je biela. Ako mlieko.
Kvitnúce orechy majú zelené šúľance s makom. Stromy sú v kvete. A potme sa belejú. Magnólia už zhadzuje lupene : drobné japonské misky vädnú v tráve, svadobné šaty idú zase na rok do skrine, prichádzajú listy, šaty na každý deň. •
Obývačka je prázdna, na dlaždiciach červený stôl, na stole žehlička a kopa prádla. Televízor je zapnutý, Maria Callasová spieva Carmen. Je t´aime. Je t´aime. Jej vlasy sa pestovane lesknú, šantalové drevo, nikdy som sa ho nedotkla. Nachvíľu si sadnem do toho prádla, vonia more, vonia v primeranom množstve v mojej hlave, vodná ruža, karibské limetky, maliny na kraji lesa. Priezračná voda v podobe peny vo vani.
Ukradnutá veta z talianskeho časopisu : tu má obloha dušu, oblaky sa stále pohybujú, more vibruje.•
•Dušan Dušek : Vták na jednej nohe
