Si pri mne. Neležíš vedľa mňa, nestojíš, nesedíš mi na perine, ako to robia mnohí a ja nepopieram – vyhovuje mi to, len si tu. Okolo mňa. Vo mne. Prúdiš mojimi tekutinami, tečieš vo mne.
V týchto písmenách obaja cítime sekanosť a odhodlanosť. Obvyklé vyfukovanie priehľadnej hmly potešenia z neprefajčených pľúc je zablokované útržkom znepokojenia, preto sme sa zastavili.
Ale pozerajme, spolu, pozeraj na strop, hľadaj pavúky, veď ty ich dokážeš vidieť, porátaj počet ich nôch, upevni ich domy, pohladkaj ich a potom mi o nich rozprávaj.
Nevrav mi, že to teraz nie je dôležité, ja to viem, som podráždená, znepokojená labilnosťou domu toho pavúka, nechytaj mi tvár, nenič mi môj nočný účes, lebo začnem plakať, neobdivuj moje pyžamo, nechváľ mi lesk čerstvo vydepilovaných nôh, pretože ma to dojíma a ja nechcem byť dojatá.
Už som, už som zatíchnutá, práve rozplakaná, práve rozstrapatená, práve s tebou a zároveň pri ňom - núkajúc mu na spiace čelo cmuk, ktorý puká ako hrášok v júlovej zeleninovej polievke. Je jemný a cirkusantský. Cukrová vata a lunapark v malom zelenom hrášku.
Vieš, na čo myslím? Rýchla otázka. Na Sylviu Plath. Ako napísala:
„… Túžim vniknúť do podstaty tohto sveta; byť zakotvená bielizňou, orgovánom, každodenným chlebom, praženicou a mužom, tmavookým cudzincom, ktorý sa bude sýtiť mojím jedlom, mojím telom, mojou láskou, cez deň bude chodiť po svete a večer sa vráti, aby našiel pri mne útočisko.
… A dívať sa s láskou a dôverou, nestať sa chladnou, zatrpknutou, mrzutou, pomáhať druhým. To je záchrana. Dávať podstatu lásky. Udržiavať pri živote, nezáleží na tom ako, len dávať. Štedro.“
Možno som sa s tým na chvíľu stotožnila. Prežila to, rozumieš. Lebo ja chcem byť predovšetkým vyrovnaným človekom, dobrou frajerkou, múdrou manželkou, milenkou a láskovou matkou. A okrem toho chcem mať ešte v kuchyni okno a okno otočené na východ. Na parapetnej doske dve rastliny v dvoch farebných črepníkoch, lebo viac rastlín by zatienilo slnko. V bruchu dieťa a v posteli chlapa.
Tvoje chápanie je osviežujúce. Popri tom uspávajúce. Poskakujeme, zaspávame a odchádzame vítať ranné svetlo.
