Záležitosť embrya

Prišla som len na návštevu. Kým dostanem nápad, aby som mu napísala básničku, taký text asi, slabiky a iné srandy poukladané vedľa seba. Priniesla som si hrušku a prázdny hrnček, do ktorého sa mi nechce ísť dačo naliať, preto zliezam parametre svojej mysle a kým náš pes zaspí, chcem vymyslieť text, ktorému poviem básnička. Napíšem o tom, keď si spomeniem. Celobytostne sa snažím chytiť môj nápad. Občas sa tak hráme. Obhadzujeme sa skákalkami, hryzieme lízatká a ja učím môj nápad škrabať tak, ako škrabú mačky : zadrap do mňa nechty a potiahni. Keď sa už do mňa zadrapí, poviem, že som plne pri vedomí a spokojná. A že ďakujem. Teraz si chcem zaspievať : But I need to love me. Často si trúfam potrebovať pochopenie. Často chcem vidieť opustené more a mať piesok za nechtami fialovými od zimy. Potom si na tom istom piesku chcem vystrieť deku, ležať ako embryo a rozprávať Mu o pohľadoch, o tichom spánku tamspiaceho, o jeho čiernej guľke v hnedom oku. Hrdo mu ukazovať zaspaté ústa, čo vyzerajú ako tie Julie Roberts, a to on nie je dievča. Byť s ním embryo a nechať Ho, aby nás pozakrýval nealergénnym paplónom a nosil všade, kam bude s nami chcieť ísť. Už viem, ako napísať básničk

Anna Strachan Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny