Ruky muža - orchideje.
Telo ženy - hladký strom.
Ústa muža - zamat z kvetín.
A hlas - tmavý med sa leje.
Srdce ženy k nebu letí,
lono za ním
a muž v ňom.*
Konečne počujem len ticho, ovplyvňuje má požehnanie a srdečnosť maminhokúpania, tá vôňa, pozorné sŕkanie kvapiek vody do buniek, vôňa vlasov,vôňa vody, pozemská aromatickosť. Chcela by som mať teraz viac, byťmladomanželskou milenkou a hovoriť ti , že chcem sa s tebou vyspať a ty by si pochopil, že to neznie vulgárne, ani zvrhlo, ani plytko, ale veľmi, veľmi vnútorne, hlboko a zraniteľne.
Teraz si namýšľam, že som pokrytá jemnou, neviditeľnou perleťou,neplnoletou, ktorá sa zahráva s riekou večer, so slnkom večer, sostrechami domov a potom sa zmyje realitou, unikne, sama do perličiekrosy v tráve, v tráve ráno, keď slnko opäť vyjde a ja si zase budemmyslieť, že som perleťová, novonarodená a odovzdaná.
Chcela by som už byť na diaľnici D1, pozerať sa cez okno ako rýchlo samení krajina, rázovité a svieže Slovensko, tá jeho intímna a závistliváduša, duša trpiteľa. Slovensko dnes hýri farbami, listami, kvetmi avodou, voda je pokrytá perleťou, tou mojou obľúbenou, prosté kravy sapasú, mliaskajú a nezanietene plynú s dňom, dnešok zdôrazňuje mojuneznesiteľnú túžbu
byť c hronicky pochopenou.
*Zuzana Szatmáry : Chagallovi
