Znamenia : vošla do mňa jar

Najnovšie som si vymyslela cipkať dni. To znamená zdobiť ich malými (ne)podstatnosťami. Vymyslela som si, že život je príliš nedefinovateľný, príliš ukecaný a ja príliš mladá, aby som mohla byť jeho znalcom, preto si útržky dňa budem pestovať, maľovať a naoko neviditeľné peknosti si napíšem do duše. Zárodok zasadím do kvetináča. Kvetináč položím na parapetu okna bez farebnej záclony a budem si ho polievať. Starať sa oň. Nech len rastie a rozvíja sa. Každopádne, veď je skoro marec, to je skoro jar a už prišiel čas (sadiť rastlinky). Možno to súvisí celkovo s mojím vnímaním. Ak beriem svet vo veľkom, je to väčšinový hnus. Ale je nechcem byť týmto zmätená, chcem veľa. Chcem úplnosť pokoja a nádeje, ktorú tu môžem získať. A tak vymýšľam. Že sa môžem tešiť zo snehu, z ktorého sa včera odtopilo. Z novej sponky do vlasov s nadpozemským zamatovým leskom a z rána - tak veľmi nechutne sivého. Ale nejaký vták kukal (ako kukučka), fúkal vietor a ja som myslela na more, na studené zafúkané more na severe Poľska alebo kdesi v Írsku. To mi urobilo nevšedný deň. Len tak si (to) myslím. Očami a vnútrom fotím. Spájam. Vytváram. Premiešavam. Cipkám si deň.

Anna Strachan Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny