môj nízkotatranský sviatok jesene

V jednu noc som sám sebe položil takú netradičnú otázku, vraj či je naozaj možné, aby neživé veci dokázali v ľudskej duši vyvolať toľké emócie. Sviatok všetkých zosnulých je už minulosťou. Minulosťou je i túra hlavným hrebeňom Nízkych Tatier, ktorú keď som ešte pred mesiacom naplánoval, dokonca tak, že aj počasie vyšlo v ústrety, netušil som aké obrovské množstvo pocitov a krásy vo mne vyvolá a mi ponúkne prechod hrebeňa druhého najvyššieho pohoria Slovenska. Desať a pol hodiny. Odchod pred svitaním, príchod po západe. Inverzia, slnko, mráz, sneh, príroda. To je iba zlomok charakteristiky prvého novembrového dňa. (Latiborská hoľa, Ďurková, Chabenec, Dereše, Chopok)

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (58)

_{^{Oliver Shanti}}

1

^06:40^{Svitanie nad Liptovskou Lúžnou, v pozadí Veľká Fatra.}

Deň predtým bolo nebo pokryté hustými sivými mrakmi. Ráno sa však včerajšia krajina zmenila na nepoznanie. Vychádzajúce slnko sa dotýka kopcov okolo obce Liptovská Lúžna. Intenzita rannej námrazy rastie so stúpajúcou výškou. Na hlavnom tatranskom hrebeni prekračuje rozprávkovú hranicu.

2

^09:00^{Horehronie zo Sedla pod Skalkou.}

3

^10:00^{Na hrebeni Nízkych Tatier.}

4

^13:00^{Struhár (}^{1471 m. n. m.}^{) z Jasenianskej hole, v pozadí Horehronie.}

Medzi dvoma svetmi. Jeden, ten južný, patrí doteraz starkej, jej potomkom a v neposlednom rade aj jej známemu zvieraciemu statku :-) I keď som nezažil, nevidel, vidím sa preháňať po lúčinách mamu s hrsťou brusníc. Vidím horáreň, v ktorej dodnes žije kúsok z dedka. Počuť hlasy. Načúvam nízkotatranskej prírode.

6

^14:00^{Prvý sneh na Chabenci (}^{1955 m. n. m.}^).

7

^15:00^{Kotliská a Skalka (}^{1980 m. n. m.}^).

Na rozhraní dňa a noci oblaky zase raz padajú do dolín. Po krátkom dni si aj slnko hľadá cestu za hory. Mesiac, naopak, cestu nahor. Začína opäť prituhovať.

9

^16:00^{Pohľad z Poľany (}^{1890 m. n. m.}^).

10

^16:15

11

^16:30^{Chopok (}^{2024 m. n. m.}^{), Dereše (}^{2003 m. n. m.}^{) a Liptovská hoľa.}

12a

^17:00^{Západ slnka z Derešov.}Na Derešoch sa slnko s prvým novembrovým dňom definitívne rozlúčilo.

Tej nádhery doprial priam rozprávkové množstvo. Možno až priveľké, aby prežitie jedného tatranského dňa nenarušila aspoň jedna chybička krásy.

Tu nachádzam odpoveď na úvodnú otázku. Môj doterajší fotoaparát teda skončil svoju "púť" pádom na skalu 2. novembra, o siedmej hodine a dvanástej minúte neďaleko Kamennej chaty pod Chopkom. Fotografie, ktoré ste si práve prezreli sú jeho posledným a verím, že dôstojným dielom.

Možno triviálna vec. Pre mňa šiesty zmysel, ktorého strata vyvolala emocionálnu búrku, napriek tomu, že nejde o živý organizmus.